Nízke dane a špičková infraštruktúra vytvárali dojem dokonalého útočiska pre globálny kapitál. Táto ilúzia však nedávno narazila na tvrdú realitu. 

Geopolitické napätie v regióne Blízkeho východu dosiahlo kritický bod. Sledujeme bezprecedentný pohyb peňazí a ľudí preč z emirátov.  Znepokojivé informácie o aktuálnej situácii priniesol portál Statrys vo svojom videu.

Bohatí investori hromadne prehodnocujú svoje doterajšie pozície. Bezpečnosť už nepovažujú za samozrejmosť. Vidíme začiatok konca jednej veľkej éry. 

Dubajská povesť oázy pokoja v nepokojnom svete utrpela vážne trhliny. Správcovia majetku v Ázii potvrdzujú obrovský nápor nových klientov. Títo ľudia sa snažia zachrániť svoje bohatstvo pred hroziacim konfliktom. 

Obavám, ktoré vedú k tomuto hromadnému odchodu však možno rozumieť. Prísľub bezpečia bol hlavným motorom rastu mesta. Keď tento motor zlyhá, nasleduje rýchla reakcia trhu.

Koniec bezpečného prístavu 

Útoky dronov a rakiet zmenili vnímanie Dubaja počas niekoľkých hodín. Irán vypálil stovky rakiet a dronov na kľúčové ciele. Tieto udalosti okamžite ochromili bežný život v emiráte. 

Dubajské letisko muselo zastaviť prevádzku. Toto letisko pritom tvorí hlavný komunikačný uzol celého regiónu. Zastavenie letov uväznilo tisíce podnikateľov priamo v meste. 

Mnohí si vtedy naplno uvedomili zraniteľnosť celého dubajského modelu. Celé mesto stojí na krehkých základoch globálnej logistiky. Ak sa zastaví voľný pohyb ľudí, ekonomika prestáva dýchať. 

Aktuálne je viditeľný obrovský nárast žiadostí o prevody kapitálu do cudziny. Bankári v Singapure pracujú dňom i nocou na spracovaní týchto požiadaviek. 

Klienti chcú presunúť milióny dolárov do stabilnejších jurisdikcií. Neveria už tvrdeniam, že lokálne konflikty sa Dubaja nedotknú. Realita ukázala opak a investori reagujú logicky. Majetok hľadá miesta, kde mu nehrozí fyzické zničenie.

Ochromenie kľúčovej infraštruktúry 

Situácia v dubajských prístavoch vyzerá v týchto dňoch mimoriadne vážne. Prístav Jebel Ali čelil priamym útokom a následným požiarom. Väčšina tovaru do Perzského zálivu prúdi práve cez toto miesto. 

Firmy teraz hlásia tisíce zmrazených zásielok v tamojších skladoch. Veľkí dopravcovia už odmietajú trasy smerujúce do ohrozeného zálivu. Príjmy mesta pritom priamo závisia od plynulosti tejto námornej dopravy. 

Bez funkčného prístavu stráca Dubaj svoj strategický význam. Okrem dopravy metropola naráža aj na vážny problém s potravinami. Emiráty dovážajú takmer 90 percent všetkých potravín zo zahraničia. 

Hlavní dodávatelia však zastavili exporty kvôli vojnovému stavu. Štátne rezervy síce existujú, ale predstavujú len dočasné riešenie. Dlhodobá izolácia by znamenala katastrofu pre zásobovanie obyvateľstva. Podnikatelia vidia tieto trhliny v systéme a volia odchod. Nechcú riskovať základné životné potreby pre svoje rodiny.

Zlyhanie technológií 

Technologická infraštruktúra mesta takisto utrpela nečakané rany. Rakety zasiahli dôležité dátové centrá globálnych technologických firiem. 

Výpadky cloudu okamžite ovplyvnili bankové operácie v celom regióne. Investori nedokázali v kritických chvíľach prevádzať svoje finančné prostriedky. Strata kontroly nad vlastnými peniazmi vyvoláva najväčšiu paniku. 

Ide o jasné zlyhanie prísľubu o hladkom fungovaní digitálneho biznisu. Inovatívne mrakodrapy nedokážu ochrániť servery pred fyzickými hrozbami. Investori preto hľadajú miesta s oveľa hlbšou tradíciou práva a bezpečnosti. 

Spoliehajú sa na inštitúcie, ktoré dokážu fungovať aj v extrémnych krízach. Dubajský bankový systém v tomto teste neobstál podľa očakávaní. 

Mnohí zakladatelia firiem museli čakať dni na schválenie jednoduchých platieb. Takáto neistota je pre moderný medzinárodný obchod neprijateľná. Preto možno sledovať masívny presun operácií do zavedených finančných metropol.

Prečítajte si aj

Z nuly k multimiliónom. Úspešná investorka jazdí na starom Passate

Strategický presun 

Prúd kapitálu smeruje predovšetkým do Singapuru a Hong Kongu. Tieto mestá ponúkajú podnikateľom stabilitu a predvídateľnosť. Singapur buduje svoju pozíciu globálneho finančného centra už celé desaťročia. 

Ponúka jasné právne pravidlá, ktoré nikto nemení zo dňa na deň. Hong Kong zase poskytuje neoceniteľnú bránu na obrovský čínsky trh. Obe tieto miesta fungujú na osvedčených princípoch bežného práva. 

A čo je asi najdôležitejšie, nad ich kľúčovými letiskami ani prístavmi nelietajú rakety. Podnikatelia tam nachádzajú plne funkčný a bezpečný ekosystém pre život. 

Podnikatelia nepresúvajú len svoje peniaze, ale aj celé firemné štruktúry. Registrovať možno aj masívny nárast dopytu po dlhodobých pracovných vízach v Ázii. 

Firmy sťahujú celé tímy inžinierov a manažérov z oblasti Perzského zálivu. Náklady na toto sťahovanie sú síce vysoké, ale riziko zotrvania je rádovo vyššie. Ázijské mestá tak preberajú úlohu hlavných prístavov pre svetové bohatstvo.

Lekcia z geopolitickej krehkosti sveta

Dôvera predstavuje v dnešnom finančnom svete tú najvzácnejšiu komoditu. Tú však Dubaj v priebehu jedného týždňa bohužiaľ stratil. Budovanie imidžu bezpečného prístavu pritom trvalo vláde celé roky. 

Niektoré peniaze sa možno po skončení súčasného konfliktu do mesta vrátia. Väčšina kapitálu však pravdepodobne zostane v nových pôsobiskách. 

Reštrukturalizácia firiem a sťahovanie celých rodín predstavujú náročný proces. Keď ľudia raz podstúpia podobnú zmenu, málokedy sa vracajú späť k neistote. 

Prebieha hlboká transformácia celého medzinárodného obchodu a investícií. Podnikatelia sa naučili dôležitú lekciu o diverzifikácii svojho zázemia. 

Nespoliehajú sa už len na jedno miesto, nech vyzerá akokoľvek lákavo. Skutočné bohatstvo si vyžaduje stabilitu, ktorú nemožno kúpiť len modernou architektúrou. 

Geopolitická realita dneška núti každého k oveľa opatrnejšiemu plánovaniu budúcnosti. Dubaj zostáva varovným prstom pre všetkých, ktorí ignorujú fyzické riziká v digitálnom veku.

Článok Dubaj definitívne skončil. Milionári hromadne opúšťajú daňový raj je zobrazený ako prvý na Richvall.

Americkí predstavitelia v dokumente otvorene pomenúvajú problémy starého kontinentu jazykom, ktorý sa doteraz v diplomatických kruhoch objavoval iba zriedka. 

Washington prestáva vnímať Európsku úniu ako bezvýhradného partnera. Namiesto toho vidí byrokratický kolos, ktorý dusí kreativitu a suverenitu jednotlivých národov. 

Samotná stratégia naznačuje, že Amerika sa odkláňa od podpory nadnárodných inštitúcií a hľadá partnerov medzi suverénnymi štátmi, ktoré sú ochotné brániť svoju identitu. 

Tento posun nepredstavuje len kozmetickú úpravu zahraničnej politiky, ale fundamentálnu zmenu v chápaní toho, čo znamená západná civilizácia. 

USA už nemienia garantovať bezpečnosť Európy, ktorá odmieta prevziať zodpovednosť za vlastnú budúcnosť a ignoruje realitu globálnej súťaže.

Diagnóza európskeho úpadku

Americká administratíva v dokumente predkladá neúprosnú štatistiku a tvrdé dáta. Kontinentálna Európa dramaticky stráca svoj globálny vplyv. Podiel Európy na svetovom hrubom domácom produkte klesol z dvadsiatich piatich percent v roku 1990 na dnešných štrnásť percent. 

Washington vidí príčinu tohto pádu v nadmerných reguláciách, ktoré prichádzajú z národných aj nadnárodných úrovní. Tieto pravidlá podľa autorov stratégie zabíjajú priemyselnú tvorivosť a pracovitosť, ktoré kedysi definovali európsky úspech. 

Ešte vážnejšie ako ekonomické čísla sú však varovania o civilizačnom zániku. Spojené štáty otvorene kritizujú migračné politiky a stratu národného sebavedomia. 

Varujú, že ak budú súčasné trendy pokračovať, Európa sa do dvadsiatich rokov stane nepoznateľnou. Tento pohľad naznačuje, že USA prestávajú veriť v schopnosť súčasných európskych elít zvrátiť tento negatívny trend bez radikálnej zmeny kurzu.

Prečítajte si aj

Monštrum, ktoré sa nedá skrotiť. Astronomický dlh USA ohrozuje úspory investorov

Koniec vojny ako priorita

Zásadný rozpor medzi Washingtonom a mnohými európskymi metropolami vzniká v otázke vojny na Ukrajine. Kým mnohí európski lídri volajú po pokračovaní konfliktu až do úplného víťazstva, Spojené štáty definujú svoj kľúčový záujem inak. 

Prioritou sa stáva urýchlené vyjednanie zastavenia bojov. Američania tvrdia, že pokračovanie vojny destabilizuje európske ekonomiky a zvyšuje riziko neúmyselnej eskalácie. 

Stratégia explicitne kritizuje európskych predstaviteľov za nerealistické očakávania od tohto konfliktu. Washington chce obnoviť strategickú stabilitu s Ruskom a zamerať sa na reálne hrozby. 

Tento postoj stavia Spojené štáty do priameho protikladu voči vládam v Európe, ktoré často fungují v nestabilných menšinových zloženiach a podľa amerického dokumentu potláčajú opozíciu a ignorujú túžbu väčšiny obyvateľstva po mieri. 

USA týmto signalizujú, že nebudú financovať konflikt, ktorý nemá jasnú koncovku a ktorý Európu iba viac oslabuje.

Nemecké pokrytectvo

Veľmi tvrdú kritiku si v dokumente vyslúžilo Nemecko a jeho hospodárska politika. Vojna na Ukrajine mala podľa americkej analýzy paradoxný efekt. 

Namiesto väčšej nezávislosti Európy od externých hráčov sa stal pravý opak. Jej závislosť sa ešte prehlbuje. Dokument napríklad poukazuje na nemecké chemické spoločnosti, ktoré budujú obrovské závody v Číne. 

Tieto firmy tam využívajú ruský plyn, ku ktorému sa doma v Nemecku nemôžu dostať. Washington vníma toto konanie ako strategické zlyhanie a dôkaz pokrytectva. 

Európska priemyselná základňa sa presúva do Ázie, zatiaľ čo doma ekonomika stagnuje pod ťarchou drahých energií. Pre Spojené štáty takáto Európa predstavuje slabého spojenca. 

Nemôžu sa spoliehať na partnera, ktorý odovzdáva svoj priemyselný potenciál čínskemu konkurentovi a zároveň žiada americkú vojenskú ochranu proti Rusku.

Návrat k národným štátom

Americká stratégia jasne hovorí o potrebe politickej zmeny na starom kontinente. Spojené štáty už nehodlajú automaticky podporovať liberálny mainstream. 

Naopak, vyjadrujú sympatie k vlasteneckým stranám a hnutiam, ktoré chcú obnoviť národnú hrdosť a suverenitu. Cieľom je silná Európa zložená z nezávislých národov, nie centralizovaný superštát. 

Washington verí, že iba národy s pevnou identitou a sebavedomím dokážu byť užitočnými spojencami. Dokument spomína potrebu kultivovať odpor voči súčasnej trajektórii EÚ priamo vo vnútri európskych krajín. 

Spojené štáty chcú spolupracovať s tými, ktorí chcú obnoviť bývalú veľkosť svojich krajín. Tento prístup znamená, že americká diplomacia bude aktívne vyhľadávať a podporovať politické sily, ktoré sa stavajú proti prehlbovaniu európskej integrácie a presadzujú návrat právomocí na národnú úroveň.

Budúcnosť NATO

Záver stratégie prináša znepokojivú predpoveď pre budúcnosť Severoatlantickej aliancie. Dokument otvorene nastoľuje otázku demografických zmien. 

Uvádza, že v priebehu niekoľkých desaťročí sa niektoré členské štáty NATO môžu stať väčšinovo neeurópskymi. Washington sa pýta, či tieto zmenené spoločnosti budú stále vnímať spojenectvo s USA rovnako ako pôvodní signatári charty. 

Táto pochybnosť vedie k požiadavke zastaviť rozširovanie NATO. Aliancia sa nemá stať nástrojom na riešenie všetkých svetových problémov ani sa nemá neustále nafukovať. 

Spojené štáty chcú, aby Európa prevzala primárnu zodpovednosť za svoju obranu. Americké sily sa potrebujú sústrediť na iné hrozby a nemôžu donekonečna dotovať bezpečnosť bohatých, no neochotných európskych štátov. 

Odkaz stratégie je jasný. Buď sa Európa prebudí, začne sa správať ako dospelý hráč a vyrieši svoje vnútorné problémy, alebo stratí americký dáždnik, na ktorý sa spoliehala trištvrte storočia.

Článok Šokujúca predpoveď Bieleho domu: Európa bude do 20 rokov na nepoznanie je zobrazený ako prvý na Richvall.

Oproti septembru ide o mierne spomalenie a inflácia sa v priemere už pohybuje veľmi blízko 2-percentného cieľa Európskej centrálnej banky.

Slovensko však zatiaľ zostáva za európskym priemerom. Harmonizovaná inflácia – HICP – podľa spoločnej európskej metodiky dosiahla v októbri 3,9 percenta, čiže je zhruba o jeden a pol percentuálneho bodu vyššia než priemer eurozóny a citeľne nad priemerom Európskej únie.

To znamená, že aj keď sa rast cien u nás spomaľuje, Slovensko stále patrí medzi krajiny s vyššou infláciou v menovej únii.

Prečítajte si aj

Miliardár Patrik Tkáč šokuje: Prídete o prácu. Toto je jediná záchrana pre ľudstvo

Ceny potravín

Zaujímavý posun vidno pri potravinách. Ceny potravín a nealkoholických nápojov na Slovensku rástli v októbri medziročne už len o 1,4 percenta, čo je najpomalšie tempo od leta 2024 a výrazne menej ako celková inflácia.

Potravinová inflácia je tak u nás momentálne tlmená a nižšia než priemerná potravinová inflácia v eurozóne, ktorá sa stále pohybuje okolo 2,5 až 3 percentá.

Sektor služieb

Hlavné inflačné tlaky ostávajú skôr v službách, napríklad vo vzdelaní, reštauráciách a hoteloch rástli ceny vysokým tempom, až o 10 percent medziročne, čo drží celkovú infláciu na Slovensku vyššie.

Pre slovenskú ekonomiku to v praxi znamená, že éra extrémne drahých potravín sa síce upokojuje, no celková cenová hladina stále rastie rýchlejšie ako v priemere eurozóny.

Domácnosti síce pocítia úľavu v nákupných košíkoch s potravinami, no vyššie ceny služieb a niektorých regulovaných položiek udržujú infláciu na úrovni, ktorá je pre slovenské peňaženky stále relatívne nepríjemná.

Článok Slovensko zaostáva za EÚ. Prečo u nás ceny stále rastú rýchlejšie? je zobrazený ako prvý na Richvall.

Miliardár tvrdí, že nástup umelej inteligencie a rozsiahla automatizácia povedú k fundamentálnej zmene fungovania trhu práce. Hovorí o masívnom zániku pracovných miest v takom rozsahu, že to spoločnosť bezprecedentne zmení.

V dôsledku technologickej transformácie podľa neho stratia mnohí ľudia zamestnanie a nebudú schopní nájsť nové uplatnenie v dostatočne krátkom čase. 

Vznik nerovnováhy

„Som presvedčený, že počas obdobia tranzície – keď sa spoločnosť bude prispôsobovať novej realite – vzniknú veľké nerovnosti medzi tými, ktorí prácu majú a tými, ktorí nie,“ mieni.

Zrejme nepôjde o krátkodobý cyklus, ale o dlhodobý štrukturálny problém, ktorý si vyžaduje radikálne systémové riešenie. Na zvládnutie tohto civilizačného posunu nebudú tradičné spôsoby podpory v nezamestnanosti alebo rekvalifikácie stačiť. 

Finančník upozorňuje na potrebu zavedenia akejsi formy univerzálneho základného príjmu pre občanov. Toto opatrenie vníma ako nevyhnutný mechanizmus, ktorý má zabrániť sociálnym problémom a zabezpečiť základnú dôstojnosť ľudí, ktorým AI vezme možnosť sebarealizácie prostredníctvom práce.

„Bude potrebné akceptovať filozofiu riadeného zadlžovania – štáty by mali investovať do ľudí formou základného alebo minimálneho príjmu,“ uvádza v príspevku.

Očakáva, že na konci transformácie spoločnosť získa obrovskú produktivitu, ktorá umožní vrátiť rozpočty späť na udržateľnú úroveň. 

V extrémnom prípade by podľa neho technológia dokázala vyrobiť toľko hodnôt, že by vedela „živiť“ celú ľudskú civilizáciu. V praxi sa to však vraj nikdy nestane, pretože ľudstvo bude stále potrebovať bádať, dobývať vesmír, zdokonaľovať planétu a rozvíjať sa.

Tkáč verí, že hlavným prínosom AI je skutočnosť, že ľuďom má dať čas, ktorý považuje za najvyššiu hodnotu a stelesnenie slobody. Ak AI oslobodí ľudí od nutnosti práce, štát musí zabezpečiť, aby sa táto sloboda nepremenila na existenčnú krízu. 

Miliardár teda nevníma AI ako hrozbu, ale ako nevyhnutnú evolúciu, ktorá má svoje ekonomické a sociálne dôsledky a nabáda na ich zodpovedné riadenie.

Prečítajte si aj

Globálna hrozba nečakaných rozmerov. 99-percent povolaní podľa experta čoskoro zmizne

Utópia alebo realita budúcnosti?

Komentáre k príspevku boli rôznorodé, pričom z diskusie vystúpil jeden názor, ktorý vyjadroval voči plánu miliardára značný skepticizmus.

„Spoločnosť bohatých je eticky nevyspelá, bez empatie a pochopenia slabších. Neverím, že to bude fungovať. Neverím, že bez práce budú koláče. Chudobných ľudí pribudne a točiť peniaze budú bohatí medzi sebou. V podstate to tak už funguje…,“ uviedla na margo základného príjmu Jiřina Varcholová.

Tkáčov optimizmus nezdieľa ani veľká časť odbornej verejnosti. Kým miliardár sa zameriava na nevyhnutnosť sociálnej stability a udržanie spotreby, kritici upozorňujú na významné ekonomické riziká spojené s týmto radikálnym zásahom do trhového mechanizmu. 

Hlavné obavy sa sústreďujú na masívne financovanie programu. Na jeho zavedenie by bolo treba dramaticky zvýšiť daňové zaťaženie pre pracujúcich a podniky. 

Návrh na riadené zadlžovanie ako investíciu do budúcnosti môže byť pre malú slovenskú ekonomiku extrémne nebezpečný. Jej globálnu kredibilitu totiž nemožno porovnávať s krajinami ako Spojené štáty.

Poďme sa teda ponoriť do predmetnej problematiky trocha hlbšie. Diskusia o tomto type príjmu totiž nie je nová. V dôsledku rapídneho rozvoja automatizácie a umelej inteligencie v ostatných rokoch iba naberá na intenzite.

Základná charakteristika

Univerzálny základný príjem – UZP, predstavuje pravidelnú hotovostnú platbu, ktorá sa vypláca všetkým obyvateľom štátu bez ohľadu na ich sociálny status, príjem alebo to, či vykonávajú nejakú prácu. 

Ide o nepodmienenú formu príjmu, ktorá sa stanovuje na úrovni postačujúcej na pokrytie základných životných nákladov. 

Zástancovia UZP predkladajú niekoľko kľúčových argumentov. Tvrdia, že takáto forma príjmu by radikálne znížila byrokratickú záťaž spojenú s existujúcimi sociálnymi programami. Prezentujú ho ako náhradu za komplikovaný systém rôznych dávok a podpôr, čo by viedlo k úsporám vo verejnej správe. 

Ďalší silný argument predstavuje zlepšenie psychického a fyzického zdravia obyvateľov. Eliminácia existenčnej neistoty by viedla k zníženiu stresu a zvýšeniu celkovej pohody, čo má pozitívny vplyv na produktivitu a účasť na občianskom živote. 

UZP by podľa nich tiež mohol podporiť podnikanie a inovácie. Pokiaľ by ľudia mali zaručený základný príjem, nebáli by sa riskovania a zakladania vlastných firiem. Mohli by sa tiež venovať dlhodobejšiemu vzdelávaniu, potrebnému pre nové ekonomické prostredie.

Kritika programu

Kritici univerzálneho príjmu však upozorňujú na významné ekonomické a psychologické riziká. Hlavnú obavu predstavuje obrovská finančná náročnosť takého programu. 

Vyplácanie fixnej sumy všetkým obyvateľom by si vyžadovalo masívne zvýšenie daní, prípadne dokonca zavedenie nových daní, napríklad daní z robotov alebo transakčných daní. Tieto opatrenia by mohli negatívne ovplyvniť investičné prostredie a konkurencieschopnosť ekonomiky.

Ďalším často spomínaným rizikom je vplyv UZP na motiváciu pracovať. Skeptici si myslia, že ak sú ľuďom garantované základné životné podmienky bez nutnosti práce, mnohí sa rozhodnú opustiť nízkopríjmové a fyzicky náročné zamestnania. 

To by mohlo viesť k nedostatku pracovnej sily v kľúčových sektoroch, ktoré ešte nie sú plne automatizované. 

Univerzálny príjem by tiež mohol viesť k inflačným tlakom. Ak sa do ekonomiky naleje veľké množstvo peňazí bez adekvátneho zvýšenia ponuky tovarov a služieb, mohlo by to spôsobiť plošné zvýšenie cien, ktoré by následne znehodnotilo samotnú výšku základného príjmu.

Pilotné projekty

Napriek teoretickým sporom sa vo svete uskutočnili viaceré pilotné programy zamerané na testovanie UZP. Projekty vo Fínsku, Kanade, Spojených štátoch – napríklad v meste Stockton – a v afrických krajinách priniesli zmiešané, ale často povzbudivé výsledky. 

Tieto experimenty zvyčajne potvrdili zlepšenie zdravia, psychickej pohody a finančnej stability príjemcov. Na druhej strane nepriniesli dramatický pokles pracovnej morálky, čo je v rozpore s hlavnou obavou kritikov. 

Zníženie pracovnej aktivity zaznamenali predovšetkým u mladých ľudí, ktorí sa venovali štúdiu, alebo u matiek, ktoré si vyberali čas na starostlivosť o deti.

Moderný kontext

Kontext umelej inteligencie a automatizácie dáva však univerzálnemu príjmu úplne nový rozmer. Historicky boli sociálne systémy navrhnuté tak, aby riešili cyklickú nezamestnanosť. 

AI však vytvára riziko trvalej štrukturálnej nezamestnanosti, kde pracovné miesta miznú navždy. V takejto budúcnosti sa prestáva klásť otázka, či si ľudia zaslúžia príjem, ale skôr to, aká bude funkčná rola človeka v ekonomike poháňanej algoritmami. 

UZP sa tak mení z čisto sociálneho konceptu na nástroj ekonomickej stabilizácie a prostriedok, ktorý zabezpečí pre ľudstvo úžitok z technologického pokroku. 

Všeobecne sa uznáva, že AI so sebou prinesie obrovské bohatstvo. Ak sa však nedokáže premeniť na sociálnu hodnotu pre všetkých, technológia namiesto slobody prinesie spoločenský chaos.

Článok Miliardár Patrik Tkáč šokuje: Prídete o prácu. Toto je jediná záchrana pre ľudstvo je zobrazený ako prvý na Richvall.

Poukazuje na svoje zásadné zistenia ohľadom cyklov, ktoré sa opakujú naprieč storočiami. Dalio hovorí, že musíme porozumieť týmto historickým udalostiam, ktoré sa nemusia udiať v našom živote, aby sme dokázali predvídať budúcnosť.

Päť kľúčových síl

Podľa Dalia, globálnu ekonomiku a sociálne zmeny poháňa päť zásadných síl. Tie vytvárajú dlhý cyklus trvajúci priemerne osemdesiat rokov. 

Prvá sila sa spája s peniazmi a dlhmi. Poskytovanie úverov síce prináša možnosti a bohatstvo, ale zároveň generuje dlh, ktorý treba splácať. Keď dlh narastá rýchlejšie ako príjmy, mení to finančnú silu krajín a vytvára priepasť medzi majetnými a nemajetnými. 

Druhý činiteľ je vnútorný konflikt. Zakladateľ hedžového fondu si myslí, že s rastúcimi rozdielmi v bohatstve a príležitostiach narastá aj nedôvera v systém a napätie medzi ľavicou a pravicou, čo môže viesť k vnútorným vojnám. 

Tretí faktor predstavuje geopolitický cyklus, ktorý obvykle trvá od jednej veľkej vojny k druhej. Dalio upozorňuje, že súčasný svetový poriadok, nastolený po roku 1945, sa nachádza pod tlakom rastúcej mocnosti, ktorá spochybňuje existujúce usporiadanie. 

Štvrtá sila súvisí s prírodnými vplyvmi ako sú suchá, povodne či pandémie. História ukazuje, že tieto udalosti si vyžiadali viac obetí ako vojny. 

Nakoniec, piatym hýbateľom je vynaliezavosť človeka a nové technológie. Technologický pokrok predstavuje hnací motor rastu životnej úrovne, ale je tiež prepojený s prvými štyri silami a mení dynamiku moci.

Pád gigantov

Dalio sa netvári optimisticky, keď hovorí o budúcnosti Spojeného kráľovstva a Spojených štátov. Veľká Británia sa podľa neho nachádza vo finančných problémoch, má vysoké zadlženie vlády a potýka sa s vážnym vnútorným sociálnym konfliktom a odlivom bohatých jednotlivcov. 

Miliardár hovorí, že Spojené kráľovstvo nemá dostatočnú kultúru a kapitálové trhy na podporu inovácií a talentu v takom rozsahu, aby mohlo seriózne konkurovať na globálnej scéne. 

Spojené štáty vidí v podobne rizikovej situácii. Uvádza, že Amerika trpí problémom peňazí a dlhu, intenzívnym vnútorným konfliktom medzi tvrdou ľavicou a pravicou, čo ohrozuje aj demokraciu. 

Domnieva sa, že Spojené štáty sú jednou z vedúcich strán v konflikte veľkých mocností, kde proti sebe stojí s Čínou a jej spojencami. Varuje, že USA a Čína sú v centre technologickej súťaže, ktorej víťaz nakoniec vyhrá všetky vojny, vrátane ekonomickej a geopolitickej. 

Dalio považuje za viac než predstaviteľné, že Spojené štáty už v priebehu päťdesiatich až sto rokov nebude dominantnou svetovou mocnosťou. 

Upozorňuje, že iba malá časť americkej populácie, zhruba jedno percento, sa má neuveriteľne dobre a dominuje inováciám. Až šesťdesiat percent Američanov však nedosahuje ani čitateľskú úroveň pre šiesty ročník základnej školy.

Prečítajte si aj

Globálna hrozba nečakaných rozmerov. 99-percent povolaní podľa experta čoskoro zmizne

Flexibilita ako nová stratégia

Ako môžu jednotlivci reagovať na načrtnuté riziká? Dalio si myslí, že základ predstavuje uvedomenie si situácie a pripravenosť. Pripomína staré čínske príslovie o múdrom králikovi, ktorý má tri nory. Tento princíp znamená schopnosť presunúť sa z miesta, ktoré sa stáva nezdravým, do lepšej lokality. 

Dalio poukazuje na dôležitosť finančnej sily. Vychádza z toho, ako jednotlivci zarábajú, míňajú a šetria peniaze. Súčasťou jeho stratégie je investovanie a riadenie rizika. 

Miliardár varuje, že tradičná rada, ktorá hovorí o kúpe domu, môže obmedziť flexibilitu, pretože primárny kapitál je zafixovaný na jednom mieste. 

Investori a podnikatelia by si mali ceniť schopnosť presúvať kapitál a meniť miesto pôsobenia. Pre úspešný a šťastný život si podľa Dalia treba nájsť prácu, ktorá je zároveň vášňou. Za rovnako dôležité považuje budovanie vzťahov. 

Tvrdí, že šťastie plynie zo zmysluplnej práce a pocitu spolupatričnosti ku komunite. Nad určitú základnú úroveň príjmu už vyššie množstvo peňazí nezvyšuje pocit pohody.

Princípy pre úspešný život

Dalio dlhodobo upozorňuje na princíp, že bolesť a reflexia sa rovnajú pokroku. Najlepšie ponaučenia podľa neho pochádzajú z prežitia ťažkých chvíľ, ktoré človeka nútia zamyslieť sa nad realitou a zmeniť prístup. 

Kľúčom k správnemu rozhodovaniu je radikálna otvorenosť mysle a pokora. Dalio mieni, že najväčšou tragédiou ľudstva držanie sa nesprávneho silného názoru len preto, že sa ľudia boja omylu. 

Správne rozhodovanie považuje za dvojstupňový proces. Najprv treba prijať všetky informácie a potom sa rozhodnúť. Nikdy sa nesmie vynechať prvý krok. 

Na dosiahnutie väčšieho vplyvu Dalio radí leverage, čiže využívanie schopností iných ľudí. Podnikatelia by mali sústrediť svoju energiu na nájdenie talentovaných ľudí s dobrým charakterom a schopnosťami a dobre ich koordinovať. 

Tento prístup presahuje snahu pracovať tvrdšie. Vo firemnom prostredí je nevyhnutná kultúra radikálnej pravdivosti a transparentnosti. Ľudia sa musia vedieť otvorene rozprávať aj o svojich slabinách, aby mohli rásť a zlepšovať sa.

Varovanie pred AI

Dalio uvádza, že umelá inteligencia je obrovským zdrojom pákového efektu a prinesie nesmierne pokroky, no zároveň varuje pred jej sociálnymi dôsledkami. 

Umelá inteligencia a robotika podľa miliardára nahradia mnoho pracovných miest v oblastiach ako sú právnici, účtovníci a medicínski odborníci. Mieni, že tento technologický posun vytvorí obmedzený počet víťazov a väčšinu porazených. 

Dalio varuje, že umelá inteligencia povedie k ešte väčšej polarizácii v spoločnosti, ktorá sa už dnes rozdeľuje kvôli majetkovej nerovnosti. 

Otázkou zostáva, aký bude mať spoločnosť zmysel, ak väčšina ľudí nebude produktívna a prosperujúca. Dalio upozorňuje, že ľudská povaha, so všetkou jej chamtivosťou a túžbou po moci, predstavuje najväčšie riziko. 

Tvrdí, že len kolektívna snaha o spoločné dobro a vedomie, že malé kroky na pomoc druhým vedú k lepšej spoločnosti a väčšej radosti, môže pomôcť prekonať túto krízu.

Článok Smerujeme do veľmi, veľmi temných časov! Blíži sa úpadok, tvrdí miliardár je zobrazený ako prvý na Richvall.

Situácia sa však zmenila, keď zástupcovia Goldman Sachs a Morgan Stanley varovali investorov, aby sa v nasledujúcich dvoch rokoch pripravili na pokles. 

V reakcii na tieto vyjadrenia zaznamenal akciový trh pokles. Prejavili sa tým obavy investorov, že valuácie spoločností už dosiahli príliš vysokú úroveň.

Za posledný mesiac kľúčové americké indexy pritom zaznamenávali nové maximá, japonský Nikkei 225 a juhokórejský Kospi rovnako dosiahli rekordy. 

Dokonca aj čínsky Shanghai Composite predviedol najsilnejšiu úroveň za posledné desaťročie, čo súvisí so zmiernením napätia medzi USA a Čínou a so slabším dolárom. Takýto prudký nárast však prirodzene vyvolával otázky o udržateľnosti tohto tempa. 

Bežné cykly býčieho trhu

Popredné investičné banky, ako sú Goldman Sachs a Morgan Stanley, teraz vyzývajú na opatrnosť. Ich lídri varujú investorov, že by sa mali pripraviť na možný pokles v najbližších dvoch rokoch. 

Nejde však o nejakú panickú predpoveď krízy. Varovanie skôr predstavuje konštatovanie, že trhová dynamika si v blízkej budúcnosti vyžiada určitú korekciu.

Generálny riaditeľ spoločnosti Goldman Sachs, David Solomon, jasne upozorňuje, že pravdepodobne v priebehu nasledujúcich 12 až 24 mesiacov dôjde na akciových trhoch k poklesu o 10 až 20 percent. 

Podľa neho sa veci najprv rýchlo rozbehnú a potom sa spomalia, aby si účastníci trhu mohli situáciu prehodnotiť. Solomon zdôrazňuje, že takéto zvraty sú bežným, dokonca zdravým, znakom dlhodobých býčích trhov. 

Z tohto dôvodu investičná banka naďalej odporúča svojim klientom, aby zostali zainvestovaní a zvážili nanovo alokáciu portfólia. Snaha o načasovanie trhov sa im totiž nemusí vyplatiť. 

Pokles o 10 až 15 percent nastáva pomerne často, a to aj počas pozitívnych trhových cyklov. Takáto korekcia by nemala zmeniť fundamentálne a štrukturálne presvedčenie o tom, ako by sa mal kapitál alokovať.

Varovanie bankárov

Na rovnakej udalosti generálny riaditeľ Morgan Stanley, Ted Pick, zdieľal podobný výhľad. Povedal, že investori by mali pravidelné poklesy dokonca vítať. Označuje ich skôr za zdravý vývoj než za známky prichádzajúcej krízy. 

Mali by sme privítať možnosť, že dôjde k poklesom, a to o 10 až 15 percent, ktoré nebudú spôsobené nejakým závažným makroekonomickým efektom. 

Tieto názory dvoch popredných finančných lídrov prichádzajú v čase, keď Medzinárodný menový fond tiež nedávno varoval pred možnou prudkou korekciou. 

Aj predstavitelia centrálnych bánk, ako sú predseda Federálneho rezervného systému Jerome Powell a guvernér Bank of England Andrew Bailey, upozornili na nadhodnotené hodnoty akcií. Celkovo sa teda na trhu čoraz častejšie objavuje konsenzus, že po období extenzívneho rastu sa treba zamerať na opatrnosť.

Ázijský región ako investičná nádej

Napriek varovaniam pred korekciou v Spojených štátoch a na globálnych trhoch poukazujú obe banky, Goldman Sachs aj Morgan Stanley, na Áziu ako na svetlý bod v najbližších rokoch. 

Tento optimizmus sa čiastočne zakladá na nedávnom vývoji, najmä na obchodnej dohode medzi Spojenými štátmi a Čínou. Goldman Sachs očakáva, že globálni alokátori kapitálu budú mať o Čínu aj naďalej silný záujem a považujú ju za jednu z najväčších a najdôležitejších ekonomík na svete. 

Táto pretrvávajúca dôležitosť zaručuje, že aj napriek geopolitickým treniciam zostáva čínsky trh neoddeliteľnou súčasťou globálneho investičného prostredia.

Morgan Stanley zostáva obzvlášť optimistická v súvislosti s Hongkongom, Čínou, Japonskom a Indiou. Každý z týchto trhov ponúka jedinečné rastové príbehy, ktoré odlišujú ich potenciál od západných ekonomík. 

Je ťažké nebyť z týchto regiónov nadšený. Ide síce o veľmi odlišné príbehy, no všetky sú súčasťou globálneho ázijského príbehu. Ako viacročné investičné témy boli vybrané najmä reformy riadenia spoločností v Japonsku a rozsiahle budovanie infraštruktúry v Indii. Tieto štrukturálne zmeny naznačujú dlhodobý rastový potenciál, ktorý presahuje bežné trhové cykly.

Sektory budúcnosti

Obzvlášť Čína sa často vyzdvihuje pre svoju dominanciu v sektoroch budúcnosti. Patrí sem umelá inteligencia, elektromobily a biotechnológie. 

Technologické oblasti predstavujú motory rastu, ktoré sú schopné generovať značné výnosy aj v prostredí všeobecného spomalenia alebo korekcie. 

Investori by sa mali zamerať na spoločnosti v týchto sektoroch. Ponúkajú totiž silnú inovačnú kapacitu a schopnosť premeniť technologický pokrok na finančné výsledky. 

Rast v týchto technologických segmentoch sa nezdá byť iba krátkodobým trendom, ale skôr trvalou transformáciou globálnej ekonomiky.

Celkovo je odkaz popredných finančných inštitúcií jasný. Obdobie jednoduchého, neobmedzeného rastu sa pravdepodobne chýli ku koncu. Opatrnosť je namieste a investori by mali byť pripravení na to, že korekcia trhu nie je znakom krízy, ale prirodzeným cyklom, ktorý ponúka príležitosti na prehodnotenie portfólia a novú alokáciu kapitálu.

Zameranie sa na ázijské trhy a technologické sektory, ako sú umelá inteligencia a elektromobily, môže predstavovať najlepšiu obranu proti možným turbulenciám a kľúč k dlhodobému rastu. Odborníci nabádajú k disciplíne a strategickému plánovaniu nad rámec krátkodobých výkyvov.

Článok Pripravte sa na pád trhov o 20 percent. Najväčšie banky sveta varujú pred korekciou je zobrazený ako prvý na Richvall.

Pred rokovaniami sa však vynára otázka, čo môže čínska strana požadovať výmenou za svoju zjavnú otvorenosť kompromisom. Verejne zatiaľ totiž nepovedala nič iné, len uznala, že sa dosiahol pokrok.

Dôležité ústupky

Obe strany naznačili, že dohoda ohľadom čínskych kontrol vývozu vzácnych zemín sa javí ako možná. Minister financií Scott Bessent dokonca povedal, že očakáva, že Čína to „o rok odloží“. Existujú aj prísľuby „významných“ nákupov sójových bôbov z USA.

Išlo by tak o významné ústupky zo strany Číny, pričom verejne nie je jasné, čo na oplátku chcú. Predpokladá sa však, že to pravdepodobne niečo bude. „Z Číny očakávame, že dosiahne tvrdú dohodu,“ napísal tento týždeň v komentári Ted Murphy, obchodný právnik zo Sidley Austin. 

Biely dom tiež uvádza, že súčasťou akejkoľvek dohody bude pravdepodobne aj odstránenie trojciferných ciel a finalizácia dohody o TikToku, ktorá prináša výhody pre americkú aj čínsku stranu.

Trumpovi poradcovia tiež naznačili možnú deeskaláciu v iných otázkach, ako je možné zníženie ciel výmenou za čínske tvrdšie opatrenia proti fentanylu, zníženie poplatkov za prepravu v prístavoch a obavy z nákupu ruskej ropy Čínou. Či to bude stačiť, sa ešte len uvidí. Po začatí rokovaní sa môže mnoho ďalších otázok dostať do popredia.

Čína sa už dlho snaží o ústupky v otázke amerických polovodičov a iných exportných kontrol. Politický analytik Ed Mills z Raymond James Washington bol tento týždeň len jedným z mnohých analytikov, ktorí investorom navrhli, aby túto oblasť sledovali.

„Naďalej tiež očakávame príležitosť na vyjednané zníženie technologických obmedzení USA týkajúcich sa špičkových polovodičov a polovodičových zariadení,“ napísal.

Poradca čínskej vlády agentúre Bloomberg povedal, že na stole by mohol byť obchod s kontrolou vývozu.

Prečítajte si aj

Monštrum, ktoré sa nedá skrotiť. Astronomický dlh USA ohrozuje úspory investorov

Veľa otáznikov

Zmiernenie zo strany Číny v súvislosti so vzácnymi zeminami by potenciálne dopĺňalo zmiernenie pravidiel zo strany Spojených štátov. Tie sa často vzťahujú na technológie. Trumpov tím však opatrne poprel, že by sa uvažovalo o koncesiách v oblasti polovodičov.

Trump počas svojho súčasného ázijského pôsobenia sa však zameriava práve na ne. Pred štvrtkovým stretnutím s prezidentom Si Ťin-pchingom má na stredu naplánované stretnutie s generálnym riaditeľom spoločnosti Nvidia, Jensenom Huangom.

Huang sa v utorok objavil vo Washingtone a počas prejavu Trumpa nešetril chválou, hovoril o potrebe spolupráce s Čínou na veciach, ako je vývoj umelej inteligencie a novinárom odmietol prezradiť, čo bolo na programe jeho stretnutia s Trumpom.

Otázny konsenzus 

Čína zatiaľ potvrdila, že víkendové rozhovory priniesli pokrok, ale v oveľa menej optimistických tónoch, ako ponúkol Trumpov tím.

Čínske štátne médiá opísali „základný konsenzus o dohodách“ a popredný čínsky obchodný vyjednávač Li Chenggang novinárom dodal, že sa dosiahol „predbežný konsenzus“.

Trumpovi stále diskutuje o detailoch, avšak kladie si vysoké očakávania. Keď bol prezident v utorok večer v Tokiu, na večeri s podnikateľskými lídrami povedal, že stretnutie s prezidentom Si Ťin-pchingom „dopadne veľmi dobre“.

Existujú aj náznaky možného zníženia ciel, pričom predstavitelia oboznámení s rokovaniami pre Wall Street Journal uviedli, že USA by boli otvorené zrušeniu existujúcich ciel voči Číne výmenou za to, že Peking zakročí proti vývozu chemikálií, z ktorých sa vyrába fentanyl.

Na túto oblasť už predtým upriamil pozornosť aj minister financií Bessent. Cez víkend pre NBC News povedal: „Myslím si, že budeme môcť prediskutovať, či nám pomôžu dostať túto hroznú krízu s fentanylom pod kontrolu.“

Fentanyl je prioritou aj pre Trumpa, ktorý povedal, že sa pravdepodobne vyhne pikantným témam, ako je Taiwan. Zároveň odkázal na potrebu „príliš nekomplikovať“ veci.

Colná politika

Spojené štáty v súčasnosti uvalili na Čínu clo vo výške 54 percent, hoci mnohé tovary sú z neho oslobodené. Rozdelené bolo medzi 20-percentné clá uvalené na fentanyl a 34-percentné „recipročné“ clá.

Trump začiatkom tohto mesiaca zaviedol dodatočné 100-percentné clá nad rámec tých existujúcich. Podľa jeho najbližších spolupracovníkov však údajne túto hrozbu po predbežných rokovaniach s Čínou už stiahli zo stola.

Medzitým Čína už dlho presadzuje otázku polovodičov a snaží sa získať prístup k najmodernejším čipom navrhnutým v USA.

Trumpov tím sa snažil bagatelizovať šance na významné zmeny v tejto oblasti, pričom Bessent nedávno pre CBS povedal, že „v našich kontrolách vývozu nedošlo k žiadnym zmenám“.

Ide však o problém, o ktorom Trump, počas svojho druhého funkčného obdobia, prejavil ochotu aspoň hovoriť. Zdá sa, že šéf Bieleho domu toto leto otvoril dvere spoločnosti Nvidia k predaju jej čipu Blackwell v Číne.

Trumpom zavedené obmedzenia, vylúčenie najkvalitnejších čipov a jeho plán, aby americká vláda získala podiel z predaja, však viedli k vlažnej reakcii. Čína navyše odrádzala svoje spoločnosti od nákupu. 

Počas svojej utorkovej návštevy Washingtonu Huang potvrdil, že jeho spoločnosť v súčasnosti v Číne žiadne čipy nepredáva.

Článok Skvelá dohoda alebo krutá obchodná vojna? Čo prinesú rokovania USA a Číny? je zobrazený ako prvý na Richvall.

Doliak mieni, že spolu so slabnutím ekonomiky sa zhoršuje aj stav na trhu práce. Hovorí, že rady nezamestnaných sa v septembri rozšírili o rekordný počet ľudí od obdobia covidovej pandémie, čím sa miera nezamestnanosti vrátila na úroveň z roku 2024.

Tvrdí, že celková miera nezamestnanosti po sezónnom očistení dosiahla 5,98 percenta. Podľa neho ide o najvyššiu hodnotu od augusta 2024. 

Nezamestnanosť rastie

Počet nezamestnaných stúpol približne o 1 800 osôb, čo Doliak označuje za najväčší medzimesačný skok od marca 2021.

Analytik hovorí, že dôležitým faktorom sú hromadné prepúšťania, v dôsledku ktorých od mája pribudlo v evidencii úradov práce takmer tisíc osôb. 

Prečítajte si aj

Aká je skutočná kondícia ruskej ekonomiky? Vedú ju vojenské výdavky do stagnácie?

Doliak však dodáva, že nezamestnanosť nerástla len vinou týchto prepúšťaní. Zvýšený prílev nových uchádzačov o prácu je totiž viditeľný pri takmer všetkých odvetviach. K vyššiemu počtu nezamestnaných v septembri navyše prispeli aj čerství absolventi stredných škôl.

Na záver Doliak dodáva, že ak bude slabá ekonomická aktivita pokračovať aj naďalej, situácia na trhu práce by sa mala postupne ďalej zhoršovať. Očakáva rast počtu nezamestnaných aj miery nezamestnanosti.

Článok Alarmujúce čísla od NBS. Počet nezamestnaných skokovo rastie je zobrazený ako prvý na Richvall.

Podľa experta bolo hlavným faktorom zrýchlenie rastu cien obchodovateľných komodít, najmä nealkoholických nápojov a tovarov spojených s bývaním. 

Toto nie je príjemná správa pred blížiacou sa vianočnou sezónou, keďže treba očakávať, že náklady na darčeky budú medziročne vyššie.

Odborník však ponúka aj pozitívne správy. Spomalenie tempa rastu cien potravín údajne naďalej spomaľuje, pričom v októbri sa očakáva ešte výraznejší pokles dynamiky. 

Ceny rastú

Spotrebiteľské ceny merané národnou metodikou – index CPI – vzrástli v septembri medziročne o 4,3 percenta. Ide o piaty mesiac po sebe, kedy sa inflácia udržala nad hranicou 4 percent. Oproti augustu boli ceny vyššie o 0,2 percenta.

Zdražovanie tovarov naberá na intenzite, čo sa odráža v celkovej inflácii. Ceny na pultoch obchodov medziročne vzrástli o 2 percentá. Tento nárast vyplýva predovšetkým z oneskoreného premietnutia nedávneho zrýchlenia cien dovozu. 

K rastu prispeli aj pohonné látky, ktoré v predchádzajúcich obdobiach infláciu brzdili. Ich budúci vývoj zostáva neistý a je silne závislý od globálnych trhových nálad. 

Cena benzínu a nafty na čerpacích staniciach bude preto prioritne závisieť od odhadov budúceho dopytu po rope a očakávanej úrovne ťažby v členských štátoch zoskupenia OPEC +, mieni odborník.

Ceny spracovaných aj nespracovaných potravín medzimesačne klesli, čo viedlo aj k spomaleniu medziročnej potravinovej inflácie. Najväčší medzimesačný pokles cien zaznamenali oleje, tuky, zelenina a múčne výrobky. 

Prečítajte si aj

Konsolidácia tvrdo zasiahne realitný trh. Kto bude nútený predať nehnuteľnosť?

A čo potraviny?

Podľa Karmažina, vzrástli ceny potravín v porovnaní so septembrom 2024 o 4,1 percenta. Pritom ešte v júli bol ich medziročný rast vyšší ako 5 percent. Dvojciferným tempom rastú už len ceny mliečnych výrobkov a vajec.

Odborník v októbri očakáva markantnejšie spomalenie rastu cien potravín. Tento efekt bude podľa neho primárne spôsobený silnou porovnávacou bázou spred 12 mesiacov, kedy po oznámení konsolidačného balíčka došlo k výraznému zdraženiu spracovaných aj nespracovaných potravín.

Vývoj v segmente služieb

Ceny trhových služieb si v medziročnom porovnaní naďalej udržujú silnú rastovú dynamiku. Aj keď v septembri inflácia v službách mierne spomalila na 5,2 percenta, ceny v tomto sektore by mali do konca roka naďalej citeľne stúpať. 

Karmažin si myslí, že výraznejšiemu spomaleniu bránia najmä vysoké ceny v segmente hotelov, kaviarní, reštaurácií, rekreácie, kultúry a vzdelávania. Tam medziročný rast atakuje alebo presahuje dokonca dvojcifernú úroveň.

Zlomový bod v inflácii služieb expert predpokladá na začiatku roka 2026, kedy by mal doznieť plný vplyv tohtoročných konsolidačných opatrení, čo by malo viesť k výraznému spomaleniu. 

Karmažin očakáva, že celková inflácia vďaka miernejšej dynamike cien potravín v októbri spomalí a v posledných mesiacoch roka sa bude pohybovať v užšom pásme od 3,7 do 4 percent. Ak nenastanú nepredvídané udalosti, priemerná inflácia za rok 2025 meraná indexom CPI by mala dosiahnuť 4 percentá.

Článok Šok pred Vianocami? Darčeky budú drahšie. Pozrite, čo zdražuje najviac je zobrazený ako prvý na Richvall.

Zeberg vo svojom nedávnom príspevku na platforme Substack s názvom The Next Crisis: Europe’s Fiscal Reckoning After the Deflationary Bust tvrdí, že akonáhle globálna ekonomika prekoná hroziaci deflačný krach – prudkú recesiu, ktorá potlačí infláciu –, nastane ďalšia, ešte závažnejšia kríza – zúčtovanie nadmerného štátneho dlhu.

Dlhová potopa

Zebergova analýza vychádza z predpokladu, že po období inflačných tlakov a sprísňovania menovej politiky príde nevyhnutný tvrdý hospodársky pokles, teda deflačný krach. 

V takejto recesii sa súkromný sektor – domácnosti a firmy – začne hromadne oddlžovať. Obmedzí svoje výdavky a začne šetriť. To spôsobí kolaps agregátneho dopytu a ešte viac prehĺbi pokles.

V tejto chvíli, ako hovorí Zeberg, nastupujú vlády ako „posledná možnosť“ záchrany. Historicky reagujú vytvorením veľkých deficitov a spustením fiškálnej podpory, aby pôsobili proti poklesu súkromného sektora. 

Ide o rovnakú dynamiku, akú sme videli po finančnej kríze v roku 2008 a počas pandémie v roku 2020. Dôsledok? Explózia verejného dlhu.

Zeberg upozorňuje, že nová recesia by viedla k ešte razantnejšiemu zvýšeniu už aj tak vysokých dlhov. „Dlh verejného sektora sa v dôsledku deflačného krachu pravdepodobne prudko zvýši, keďže štáty absorbujú finančné straty domácností a firiem,“ mieni.

Prečítajte si aj

Trhová panika je blízko. Čo vidí známy indikátor?

Červená zóna

Práve Európa je podľa Zeberga najzraniteľnejšia kvôli svojej jedinečnej a krehkej menovej únii, ktorá je len fragmentovanou fiškálnou úniou.

Analytik poukazuje na to, že mnohé európske krajiny už teraz porušujú vlastné fiškálne pravidlá Paktu stability a rastu.

Ide o limit 3-percentného deficitu a 60-percentného pomeru dlhu k hrubému domácemu produktu. Deje sa to ešte pred akoukoľvek vážnou recesiou. Priemerný dlh eurozóny sa v roku 2024 pohyboval na úrovni 87,4 percenta HDP a deficit na úrovni -3,1 percenta HDP.

Zebergovo tvrdenie ilustruje kritickú situáciu. Niekoľko veľkých európskych ekonomík sa už nachádza vo „fiškálnej červenej zóne“, kde prekračujú limity pre dlh aj deficit. 

Ďalšia recesia by tieto deficity dramaticky prehĺbila, keďže príjmy by klesli a výdavky na sociálne záchranné siete by stúpli. Vlády by navyše zaviedli stimulačné opatrenia, čo by znamenalo, že mnohé krajiny by vstúpili do post-krízovej éry hlboko vo fiškálnom rizikovom pásme.

Hrozba pre súdržnosť eura

Zebergova téza teda predstavuje jasný odkaz. Kríza štátneho dlhu po deflačnom krachu by mohla rozhodnúť o osude eura. Štrukturálne nedostatky eurozóny – najmä absencia hlbokej fiškálnej integrácie, ktorá by vyvážila spoločnú menu – robia Európu mimoriadne zraniteľnou. Akonáhle finančné trhy začnú byť neisté, hospodárske problémy budú rýchlo eskalovať.

Zebergovo posolstvo je nekompromisné. Pokiaľ Európa neprijme významné reformy smerom k hlbšej fiškálnej integrácii alebo k nejakej forme usporiadaného zúčtovania dlhu, ďalšia kríza vážne preverí samotnú súdržnosť eura. 

Investori dostali signál, že éra vysokej stability v eurozóne sa môže chýliť ku koncu a pozornosť treba zamerať na verejné financie kľúčových členských štátov.

Článok Fiškálne zúčtovanie prichádza varuje makroekonóm. Táto kríza rozhodne o osude eura je zobrazený ako prvý na Richvall.