Globálna ekonomika stojí na rázcestí a srdcom neistoty je tentokrát jedna z jej najväčších mocností. Spojené štáty sa ocitli v kritickej fáze, kde sa roky bezprecedentných fiškálnych a menových stimulov stretávajú so surovou realitou štrukturálnych výziev.
Americké hospodárstvo sa dostalo do komplikovanej a kritickej fázy, ktorá si vyžaduje mimoriadnu pozornosť zo strany investorov, ekonómov a politických lídrov.
Po sérii externých šokov a bezprecedentných fiškálnych a menových stimulov čelí krajina súboru štrukturálnych výziev, ktoré budú definovať jej ekonomický osud v nasledujúcom desaťročí.
Monštrum rastúceho dlhu
Jedným z najväčších strašiakov v systéme je neustále a akcelerujúce tempo rastu federálneho dlhu. Celkový verejný dlh Spojených štátov prekročil historické hranice a ako podiel na hrubom domácom produkte sa pohybuje na úrovniach, ktoré boli kedysi vyhradené len pre obdobia svetových vojen.
Na začiatku októbra 2025 celkový hrubý národný dlh USA prekročil hranicu 37 biliónov amerických dolárov. Táto hodnota sa v posledných mesiacoch zvýšila veľmi rýchlym tempom, pričom dlh narastá približne o jeden bilión dolárov zhruba každých 100 dní.
Hranica 37 biliónov dolárov bola prekonaná skôr, než sa pôvodne očakávalo, čo odzrkadľuje neustále rozpočtové deficity.
Z ekonomického hľadiska je kľúčový pomer dlhu k hrubému domácemu produktu. V súčasnom fiškálnom roku sa tento pomer pohybuje okolo 125 percent HDP. To radí Spojené štáty výrazne nad medzinárodný priemer. Vysoký podiel dlhu naznačuje, že pre vládu bude stále náročnejšie splácať svoje záväzky len prostredníctvom ekonomického rastu.
Extrémne výdavky
Hlavnými motormi dhového rastu sú neudržateľné nároky na sociálne programy – Medicare, Social Security – vysoké výdavky na obranu a v posledných rokoch aj masívne stimulačné balíčky počas obdobia pandémie a po ňom. Tento trend má niekoľko závažných dôsledkov.
So zvyšovaním úrokových sadzieb Fedu sa prudko zvyšujú aj ročné náklady na splácanie úrokov z dlhu. Jeho obsluha sa stáva čoraz väčšou položkou v rozpočte a potenciálne môže prevýšiť výdavky na obranu, výskum alebo školstvo. Tým vytláča produktívnejšie investície.
Vysoký dlh obmedzuje schopnosť vlády reagovať na budúce krízy, či už ekonomické, zdravotné alebo vojenské. Priestor pre masívne stimuly, aké sme videli v roku 2020, sa výrazne zmenšuje.
Ak sa neobnoví fiškálna disciplína, môže to dlhodobo podkopať dôveru držiteľov amerických štátnych dlhopisov – Treasuries, hoci v krátkodobom horizonte naďalej zostávajú bezpečným prístavom.
Riešenie tejto dlhovej pasce si žiada politicky mimoriadne náročné rozhodnutia, ako zvyšovanie daní, znižovanie výdavkov alebo kombináciu oboch prístupov. Bez štrukturálnych reforiem týchto mandátnych programov je stabilizácia dlhu takmer nemožná.
Boj s infláciou
Inflačný vývoj v Spojených štátoch amerických na jeseň tohto roka odráža zložité ekonomické prostredie, v ktorom sa stále stretáva silný dopyt po službách s pretrvávajúcimi vysokými nákladmi v kľúčových sektoroch.
Posledné dostupné údaje za mesiac august ukázali mierne zrýchlenie celkovej medziročnej miery inflácie meranej indexom spotrebiteľských cien – CPI, ktorá dosiahla 2,9 percenta. Toto číslo bolo o 0,2 percentuálneho bodu vyššie ako v predchádzajúcom mesiaci.
Jadrom inflačného problému ostáva predovšetkým segment služieb. Index, ktorý vylučuje nestále ceny potravín a energií – Core CPI, sa v auguste udržal stabilný na medziročnej úrovni 3,1 percenta.
To signalizuje, že základné cenové tlaky v ekonomike neklesajú tak rýchlo, ako by si Federálny rezervný systém želal. Najvýznamnejším a najťažšie ovplyvniteľným faktorom, ktorý naďalej tlačí jadrovú infláciu nahor, je oblasť bývania. Tá má v americkom indexe najväčšiu váhu.
Hoci nájomné za nové prenájmy začalo spomaľovať, oficiálne štatistiky toto spomalenie zachytávajú s časovým oneskorením, čo udržuje celkové čísla umelo vysoko.
K celkovému nárastu indexu spotrebiteľských cien v auguste prispeli aj volatilné zložky, najmä stúpajúce ceny benzínu a drahšie potraviny. Tieto položky sú často pre spotrebiteľov najciteľnejšie.
Z hľadiska menovej politiky sa preto pozornosť Fed-u sústreďuje najmä na jadrovú infláciu, pričom centrálna banka hľadá presvedčivé dôkazy o trvalom poklese cenových tlakov, aby mohla zvážiť úpravu svojich úrokových sadzieb.
Trh v súčasnosti očakáva, že spomalenie sa potvrdí v nasledujúcich mesiacoch, no zatiaľ musí Fed postupovať opatrne.
Paradox dolára
Americký dolár v súčasnosti vykazuje nominálnu silu na devízových trhoch, hnanú úrokovým diferenciálom – rozdielom v úrokových sadzbách – a jeho statusom bezpečného prístavu.
Súčasne však čelí reálnej slabosti z dlhodobého hľadiska, ktorú spôsobuje pretrvávajúca inflácia a rastúce obavy o fiškálnu udržateľnosť federálneho dlhu.
Investori sa obávajú, že jediným spôsobom, ako vláda dokáže obslúžiť obrovský dlh, bude de facto inflačná monetizácia – tlačenie peňazí –, pri ktorom sa dolár stáva z dlhodobého hľadiska slabým.
Investorom teda hrozí, že vláda si svoj dlh zníži na úkor ich úspor. A to buď priamou infláciou alebo finančnou represiou).
Globálna rola meny
Americký dolár si aj naďalej udržiava pozíciu dominantnej globálnej rezervnej meny. Táto pozícia je založená na niekoľkých pilieroch. Patrí sem hlboký a likvidný trh s americkými dlhopismi, právny štát, transparentné kapitálové trhy, ako aj geopolitická moc USA.
V kontexte globálnych turbulencií a zvyšovania úrokových sadzieb bol dolár často extrémne silný, pretože kapitál do neho prúdil ako do bezpečného prístavu.
Silný dolár má však aj svoje nevýhody. V prvom rade znevýhodňuje export. Americké výrobky sú pre zahraničných kupujúcich drahšie, čo znižuje konkurencieschopnosť vývozu.
Okrem toho krajiny s rozvíjajúcimi sa trhmi, ktoré majú dlhy denominované v dolároch, čelia vyšším nákladom na splácanie a riziku kapitálového úniku.
Stále častejšie sa objavujú aj diskusie o de-dolarizácii, kde krajiny ako Čína, Rusko a Brazília hľadajú alternatívne obchodné meny. Táto hrozba je v krátkodobom a strednodobom horizonte pre dolár síce minimálna, keďže zatiaľ neexistuje žiadna reálna alternatíva s porovnateľnou hĺbkou a dôveryhodnosťou.
Aj napriek tomu rastúce americké dlhy a používanie sankcií ako politického nástroja dlhodobo podkopávajú exkluzivitu dolára. Investori musia sledovať, či sa alokácia rezerv centrálnych bánk začne pomaly diverzifikovať.
Investičné implikácie
Budúcnosť americkej ekonomiky sa bude odvíjať od interakcie troch hlavných faktorov – inflácie, dlhu a menovej politiky.
Scenár mäkkého pristátia sa síce začína vzďaľovať, ale stále je dosiahnuteľný. Ak by sa Fedu podarilo úspešne znížiť infláciu bez recesie, viedlo by to k postupnému znižovaniu sadzieb. Trhy by to ocenili a akcie by mohli pokračovať v raste, najmä v technologickom sektore. Rizikom zostáva nedostatočná fiškálna zodpovednosť.
Druhým, o niečo reálnejším scenárom je recesia – hard landing. V takom prípade agresívne zvyšovanie sadzieb nakoniec vyvolá hlbšiu recesiu, ktorá oslabí trh práce a zníži infláciu.
V období recesie ziskovosť firiem klesá a akcie zaznamenávajú pokles. Fed by bol nútený opäť rýchlo znižovať sadzby.
Najhorší je stagflačný scenár. Pretrvávajúca vysoká inflácia s nízkym alebo záporným rastom hrubého domáceho produktu. Takýto vývoj by donútil Fed voliť medzi bojom proti inflácii, teda udržiavaním vysokých sadzieb a podporou rastu – znižovaním sadzieb.
Pre investora to znamená pokračovanie volatility. Prioritou by mala byť diverzifikácia. Akcie s vysokou ziskovosťou a silnými bilanciami, ktoré dokážu preniesť inflačné náklady na zákazníkov, sú v lepšej pozícii.
Na dlhopisových trhoch sú krátkodobé a strednodobé štátne dlhopisy atraktívne z hľadiska výnosu a bezpečnosti, ale dlhodobé dlhopisy zostávajú citlivé na inflačné očakávania.
Americká ekonomika preukázala v minulosti obdivuhodnú odolnosť a schopnosť adaptácie. Avšak pretrvávajúca kombinácia historicky vysokého dlhu a stále prítomného inflačného tlaku predstavuje komplexnú výzvu.
Rozhodnutia, ktoré sa urobia v nasledujúcich rokoch vo Washingtone, budú kľúčové pre to, či sa Spojené štáty vydajú cestou udržateľného rastu alebo budú čeliť dlhšiemu obdobiu fiškálnej a ekonomickej neistoty. A spolu s nimi sa povezie aj zvyšok krajín. Nie nadarmo sa hovorí, že ak si Amerika kýchne, svet prechladne.
