Ekonóm a investičný stratég Joachim Klement, sa často zameriava na analýzu finančných trhov a globálne ekonomické trendy. Vo svojom najnovšom článku na platforme Substack poukazuje na rastúce diskusie o fiškálnej dominancii v Spojených štátoch, pričom varuje pred jedným často podceňovaným dôsledkom.
Klement tvrdí, že vďaka tomuto javu rastú fiškálne multiplikátory vládnych výdavkov, čo vedie k zvýšenej závislosti celej ekonomiky od konania a rozhodnutí politikov.
Vo svojich vyjadreniach naznačuje, že nezávislosť americkej centrálnej banky, ohrozuje nielen priamy tlak z Bieleho domu, ale aj samotné riziko fiškálnej dominancie.
Zjednodušene povedané, ide o stav, kedy centrálna banka musí vykonávať menovú politiku tak, aby sa prispôsobila fiškálnej politike vlády v snahe predísť dlhovej katastrofe alebo menovému kolapsu.
Ekonóm zdôrazňuje, že ani skutočne nezávislá centrálna banka už nemôže stanovovať úrokové sadzby nezávisle od krokov vlády.
Historické a súčasné riziká
Tento stav sa bežne spája s vysokou infláciou a slabou hospodárskou výkonnosťou. Klement tvrdí, rovnako ako mnohí ekonómovia, že Spojené štáty trpeli fiškálnou dominanciou už v 70. rokoch 20. storočia. V tom čase bola centrálna banka pod tlakom, aby udržala ekonomiku v chode, čo jej znemožnilo účinne bojovať proti inflácii.
Súčasná situácia v USA opäť zvyšuje toto riziko. Expert upozorňuje, že v nasledujúcich piatich až desiatich rokoch sa očakávajú pretrvávajúce deficity na úrovni 7 percent hrubého domáceho produktu a výnosy dlhodobých dlhopisov sa pohybujú nebezpečne vysoko.
Stratég uvažuje o bode, keď Fed môže byť donútený zaviesť kontrolu výnosovej krivky. Mohlo by ísť o jediný spôsob, ako zabrániť kolapsu amerického dolára a trhu s vládnymi dlhopismi.
Rastúce multiplikátory
Klement odkazuje na analýzu Zamida Aligishieva a Hameda Ghiaieho, ktorá naznačuje, že aj keď cieľ Fedu zostáva rovnaký – znížiť ekonomické výkyvy a zabrániť kolapsu – v stave fiškálnej dominancie už nemusí byť možné vyhladzovať hospodárske cykly.
Ekonóm predpokladá, že Fed dokáže zabrániť kolapsu, no stráca schopnosť tlmiť cyklické výkyvy.
Výskum Aligishieva a Ghiaieho, zameraný na fiškálne multiplikátory v USA v rokoch 1949 až 2018, ukázal, že vplyv fiškálnych šokov na ekonomiku sa v priebehu času mení.
Odvolaním sa na dáta Klement ukazuje, že v období recesie – sivé plochy grafu – boli fiškálne multiplikátory vyššie. Systematicky vyššie však boli aj v 70. rokoch minulého storočia, v čase predpokladanej fiškálnej dominancie.
Ekonóm interpretuje tieto zistenia tak, že keď je centrálna banka zaneprázdnená udržiavaním ekonomiky nad vodou, jej schopnosť vyhladzovať hospodárske cykly je znížená.
V takomto prostredí sa fiškálna politika stáva jediným možným riešením. Klement varuje, že to znamená priamejší prenos akejkoľvek zmeny fiškálnej politiky, či už pozitívnej, alebo negatívnej, do ekonomiky.
Problémom je, že fiškálna politika nikdy nebýva stabilná a politici sa vždy snažia ekonomiku stimulovať.
Častejšie recesie
Klement konštatuje, že Spojené štáty sú dnes v nezávideniahodnej situácii, kedy rozpočtové deficity dosiahli úroveň, kedy je takmer nemožné nájsť dostatočné škrty na vyrovnanie rozpočtu.
Klement uzatvára, že krajina smeruje k fiškálnej dominancii. Táto cesta vedie k vyššej ekonomickej volatilite. Hlboké recesie by sa mohli stať bežnejšími a častejšími.
Akékoľvek rozhodnutie vlády znížiť výdavky alebo zvýšiť dane sa totiž prenesie do reálnej ekonomiky bez tlmiaceho vplyvu Fedu. Pre investorov to predstavuje prostredie s výrazne vyšším rizikom a nepredvídateľnými trhovými šokmi.+
Upozornenie: Všetky články publikované na webstránke majú všeobecnú povahu a nezohľadňujú vašu individuálnu situáciu. Nepredstavujú investičné poradenstvo, ani návrh na uzatvorenie obchodu. S investovaním sa spája riziko. Minulá výkonnosť nie je zárukou budúcich výsledkov. Pred akýmkoľvek investičným rozhodnutím odporúčame konzultovať ho s kvalifikovaným finančným poradcom. Autor ani prevádzkovateľ magazínu nenesú žiadnu zodpovednosť za akékoľvek finančné straty alebo škody.
