Podľa najnovších údajov Eurostatu dosiahla v októbri 2025 medziročná inflácia v eurozóne 2,1 percenta a v celej EÚ 2,5 percenta.
Oproti septembru ide o mierne spomalenie a inflácia sa v priemere už pohybuje veľmi blízko 2-percentného cieľa Európskej centrálnej banky.
Slovensko však zatiaľ zostáva za európskym priemerom. Harmonizovaná inflácia – HICP – podľa spoločnej európskej metodiky dosiahla v októbri 3,9 percenta, čiže je zhruba o jeden a pol percentuálneho bodu vyššia než priemer eurozóny a citeľne nad priemerom Európskej únie.
To znamená, že aj keď sa rast cien u nás spomaľuje, Slovensko stále patrí medzi krajiny s vyššou infláciou v menovej únii.
Ceny potravín
Zaujímavý posun vidno pri potravinách. Ceny potravín a nealkoholických nápojov na Slovensku rástli v októbri medziročne už len o 1,4 percenta, čo je najpomalšie tempo od leta 2024 a výrazne menej ako celková inflácia.
Potravinová inflácia je tak u nás momentálne tlmená a nižšia než priemerná potravinová inflácia v eurozóne, ktorá sa stále pohybuje okolo 2,5 až 3 percentá.
Sektor služieb
Hlavné inflačné tlaky ostávajú skôr v službách, napríklad vo vzdelaní, reštauráciách a hoteloch rástli ceny vysokým tempom, až o 10 percent medziročne, čo drží celkovú infláciu na Slovensku vyššie.
Pre slovenskú ekonomiku to v praxi znamená, že éra extrémne drahých potravín sa síce upokojuje, no celková cenová hladina stále rastie rýchlejšie ako v priemere eurozóny.
Domácnosti síce pocítia úľavu v nákupných košíkoch s potravinami, no vyššie ceny služieb a niektorých regulovaných položiek udržujú infláciu na úrovni, ktorá je pre slovenské peňaženky stále relatívne nepríjemná.
