Jeden z najznámejších slovenských finančníkov Patrik Tkáč v nedávnom príspevku na sociálnej sieti Facebook otvoril tému, ktorá rezonuje v celom globálnom technologickom a biznis prostredí.
Miliardár tvrdí, že nástup umelej inteligencie a rozsiahla automatizácia povedú k fundamentálnej zmene fungovania trhu práce. Hovorí o masívnom zániku pracovných miest v takom rozsahu, že to spoločnosť bezprecedentne zmení.
V dôsledku technologickej transformácie podľa neho stratia mnohí ľudia zamestnanie a nebudú schopní nájsť nové uplatnenie v dostatočne krátkom čase.
Vznik nerovnováhy
„Som presvedčený, že počas obdobia tranzície – keď sa spoločnosť bude prispôsobovať novej realite – vzniknú veľké nerovnosti medzi tými, ktorí prácu majú a tými, ktorí nie,“ mieni.
Zrejme nepôjde o krátkodobý cyklus, ale o dlhodobý štrukturálny problém, ktorý si vyžaduje radikálne systémové riešenie. Na zvládnutie tohto civilizačného posunu nebudú tradičné spôsoby podpory v nezamestnanosti alebo rekvalifikácie stačiť.
Finančník upozorňuje na potrebu zavedenia akejsi formy univerzálneho základného príjmu pre občanov. Toto opatrenie vníma ako nevyhnutný mechanizmus, ktorý má zabrániť sociálnym problémom a zabezpečiť základnú dôstojnosť ľudí, ktorým AI vezme možnosť sebarealizácie prostredníctvom práce.
„Bude potrebné akceptovať filozofiu riadeného zadlžovania – štáty by mali investovať do ľudí formou základného alebo minimálneho príjmu,“ uvádza v príspevku.
Očakáva, že na konci transformácie spoločnosť získa obrovskú produktivitu, ktorá umožní vrátiť rozpočty späť na udržateľnú úroveň.
V extrémnom prípade by podľa neho technológia dokázala vyrobiť toľko hodnôt, že by vedela „živiť“ celú ľudskú civilizáciu. V praxi sa to však vraj nikdy nestane, pretože ľudstvo bude stále potrebovať bádať, dobývať vesmír, zdokonaľovať planétu a rozvíjať sa.
Tkáč verí, že hlavným prínosom AI je skutočnosť, že ľuďom má dať čas, ktorý považuje za najvyššiu hodnotu a stelesnenie slobody. Ak AI oslobodí ľudí od nutnosti práce, štát musí zabezpečiť, aby sa táto sloboda nepremenila na existenčnú krízu.
Miliardár teda nevníma AI ako hrozbu, ale ako nevyhnutnú evolúciu, ktorá má svoje ekonomické a sociálne dôsledky a nabáda na ich zodpovedné riadenie.
Utópia alebo realita budúcnosti?
Komentáre k príspevku boli rôznorodé, pričom z diskusie vystúpil jeden názor, ktorý vyjadroval voči plánu miliardára značný skepticizmus.
„Spoločnosť bohatých je eticky nevyspelá, bez empatie a pochopenia slabších. Neverím, že to bude fungovať. Neverím, že bez práce budú koláče. Chudobných ľudí pribudne a točiť peniaze budú bohatí medzi sebou. V podstate to tak už funguje…,“ uviedla na margo základného príjmu Jiřina Varcholová.
Tkáčov optimizmus nezdieľa ani veľká časť odbornej verejnosti. Kým miliardár sa zameriava na nevyhnutnosť sociálnej stability a udržanie spotreby, kritici upozorňujú na významné ekonomické riziká spojené s týmto radikálnym zásahom do trhového mechanizmu.
Hlavné obavy sa sústreďujú na masívne financovanie programu. Na jeho zavedenie by bolo treba dramaticky zvýšiť daňové zaťaženie pre pracujúcich a podniky.
Návrh na riadené zadlžovanie ako investíciu do budúcnosti môže byť pre malú slovenskú ekonomiku extrémne nebezpečný. Jej globálnu kredibilitu totiž nemožno porovnávať s krajinami ako Spojené štáty.
Poďme sa teda ponoriť do predmetnej problematiky trocha hlbšie. Diskusia o tomto type príjmu totiž nie je nová. V dôsledku rapídneho rozvoja automatizácie a umelej inteligencie v ostatných rokoch iba naberá na intenzite.
Základná charakteristika
Univerzálny základný príjem – UZP, predstavuje pravidelnú hotovostnú platbu, ktorá sa vypláca všetkým obyvateľom štátu bez ohľadu na ich sociálny status, príjem alebo to, či vykonávajú nejakú prácu.
Ide o nepodmienenú formu príjmu, ktorá sa stanovuje na úrovni postačujúcej na pokrytie základných životných nákladov.
Zástancovia UZP predkladajú niekoľko kľúčových argumentov. Tvrdia, že takáto forma príjmu by radikálne znížila byrokratickú záťaž spojenú s existujúcimi sociálnymi programami. Prezentujú ho ako náhradu za komplikovaný systém rôznych dávok a podpôr, čo by viedlo k úsporám vo verejnej správe.
Ďalší silný argument predstavuje zlepšenie psychického a fyzického zdravia obyvateľov. Eliminácia existenčnej neistoty by viedla k zníženiu stresu a zvýšeniu celkovej pohody, čo má pozitívny vplyv na produktivitu a účasť na občianskom živote.
UZP by podľa nich tiež mohol podporiť podnikanie a inovácie. Pokiaľ by ľudia mali zaručený základný príjem, nebáli by sa riskovania a zakladania vlastných firiem. Mohli by sa tiež venovať dlhodobejšiemu vzdelávaniu, potrebnému pre nové ekonomické prostredie.
Kritika programu
Kritici univerzálneho príjmu však upozorňujú na významné ekonomické a psychologické riziká. Hlavnú obavu predstavuje obrovská finančná náročnosť takého programu.
Vyplácanie fixnej sumy všetkým obyvateľom by si vyžadovalo masívne zvýšenie daní, prípadne dokonca zavedenie nových daní, napríklad daní z robotov alebo transakčných daní. Tieto opatrenia by mohli negatívne ovplyvniť investičné prostredie a konkurencieschopnosť ekonomiky.
Ďalším často spomínaným rizikom je vplyv UZP na motiváciu pracovať. Skeptici si myslia, že ak sú ľuďom garantované základné životné podmienky bez nutnosti práce, mnohí sa rozhodnú opustiť nízkopríjmové a fyzicky náročné zamestnania.
To by mohlo viesť k nedostatku pracovnej sily v kľúčových sektoroch, ktoré ešte nie sú plne automatizované.
Univerzálny príjem by tiež mohol viesť k inflačným tlakom. Ak sa do ekonomiky naleje veľké množstvo peňazí bez adekvátneho zvýšenia ponuky tovarov a služieb, mohlo by to spôsobiť plošné zvýšenie cien, ktoré by následne znehodnotilo samotnú výšku základného príjmu.
Pilotné projekty
Napriek teoretickým sporom sa vo svete uskutočnili viaceré pilotné programy zamerané na testovanie UZP. Projekty vo Fínsku, Kanade, Spojených štátoch – napríklad v meste Stockton – a v afrických krajinách priniesli zmiešané, ale často povzbudivé výsledky.
Tieto experimenty zvyčajne potvrdili zlepšenie zdravia, psychickej pohody a finančnej stability príjemcov. Na druhej strane nepriniesli dramatický pokles pracovnej morálky, čo je v rozpore s hlavnou obavou kritikov.
Zníženie pracovnej aktivity zaznamenali predovšetkým u mladých ľudí, ktorí sa venovali štúdiu, alebo u matiek, ktoré si vyberali čas na starostlivosť o deti.
Moderný kontext
Kontext umelej inteligencie a automatizácie dáva však univerzálnemu príjmu úplne nový rozmer. Historicky boli sociálne systémy navrhnuté tak, aby riešili cyklickú nezamestnanosť.
AI však vytvára riziko trvalej štrukturálnej nezamestnanosti, kde pracovné miesta miznú navždy. V takejto budúcnosti sa prestáva klásť otázka, či si ľudia zaslúžia príjem, ale skôr to, aká bude funkčná rola človeka v ekonomike poháňanej algoritmami.
UZP sa tak mení z čisto sociálneho konceptu na nástroj ekonomickej stabilizácie a prostriedok, ktorý zabezpečí pre ľudstvo úžitok z technologického pokroku.
Všeobecne sa uznáva, že AI so sebou prinesie obrovské bohatstvo. Ak sa však nedokáže premeniť na sociálnu hodnotu pre všetkých, technológia namiesto slobody prinesie spoločenský chaos.
