Renomovaný makroekonóm Henrik Zeberg varuje pred mimoriadne nebezpečným inflexným bodom pre globálnu ekonomiku. Jeho epicentrom sa pravdepodobne stane Európa.
Zeberg vo svojom nedávnom príspevku na platforme Substack s názvom The Next Crisis: Europe’s Fiscal Reckoning After the Deflationary Bust tvrdí, že akonáhle globálna ekonomika prekoná hroziaci deflačný krach – prudkú recesiu, ktorá potlačí infláciu –, nastane ďalšia, ešte závažnejšia kríza – zúčtovanie nadmerného štátneho dlhu.
Dlhová potopa
Zebergova analýza vychádza z predpokladu, že po období inflačných tlakov a sprísňovania menovej politiky príde nevyhnutný tvrdý hospodársky pokles, teda deflačný krach.
V takejto recesii sa súkromný sektor – domácnosti a firmy – začne hromadne oddlžovať. Obmedzí svoje výdavky a začne šetriť. To spôsobí kolaps agregátneho dopytu a ešte viac prehĺbi pokles.
V tejto chvíli, ako hovorí Zeberg, nastupujú vlády ako „posledná možnosť“ záchrany. Historicky reagujú vytvorením veľkých deficitov a spustením fiškálnej podpory, aby pôsobili proti poklesu súkromného sektora.
Ide o rovnakú dynamiku, akú sme videli po finančnej kríze v roku 2008 a počas pandémie v roku 2020. Dôsledok? Explózia verejného dlhu.
Zeberg upozorňuje, že nová recesia by viedla k ešte razantnejšiemu zvýšeniu už aj tak vysokých dlhov. „Dlh verejného sektora sa v dôsledku deflačného krachu pravdepodobne prudko zvýši, keďže štáty absorbujú finančné straty domácností a firiem,“ mieni.
Prečítajte si aj
Červená zóna
Práve Európa je podľa Zeberga najzraniteľnejšia kvôli svojej jedinečnej a krehkej menovej únii, ktorá je len fragmentovanou fiškálnou úniou.
Analytik poukazuje na to, že mnohé európske krajiny už teraz porušujú vlastné fiškálne pravidlá Paktu stability a rastu.
Ide o limit 3-percentného deficitu a 60-percentného pomeru dlhu k hrubému domácemu produktu. Deje sa to ešte pred akoukoľvek vážnou recesiou. Priemerný dlh eurozóny sa v roku 2024 pohyboval na úrovni 87,4 percenta HDP a deficit na úrovni -3,1 percenta HDP.
Zebergovo tvrdenie ilustruje kritickú situáciu. Niekoľko veľkých európskych ekonomík sa už nachádza vo „fiškálnej červenej zóne“, kde prekračujú limity pre dlh aj deficit.
Ďalšia recesia by tieto deficity dramaticky prehĺbila, keďže príjmy by klesli a výdavky na sociálne záchranné siete by stúpli. Vlády by navyše zaviedli stimulačné opatrenia, čo by znamenalo, že mnohé krajiny by vstúpili do post-krízovej éry hlboko vo fiškálnom rizikovom pásme.
Zdroj: Henrik Zeberg, Substack.
Vysvetlivky: Mnohé krajiny sa nachádzajú vo „fiškálnej červenej zóne“ za maastrichtskými stropmi – vpravo dole od prerušovaných červených čiar –, čo znamená dlh nad 60 percent HDP a deficity po -3 percentami HDP. Medzi tieto zraniteľné prípady patria veľké ekonomiky ako Francúzsko, Španielsko, Taliansko, Belgicko, Rakúsko a Fínsko, ktoré všetky v roku 2024 mali dlh výrazne nad 60 percent HDP a deficity nad 3 percentami. Naproti tomu niekoľko krajín – ľavý horný kvadrant) si udržalo nízky dlh a takmer vyrovnané rozpočty – napríklad Dánsko, Írsko a Grécko, ktoré dosiahli malý prebytok.
Hrozba pre súdržnosť eura
Zebergova téza teda predstavuje jasný odkaz. Kríza štátneho dlhu po deflačnom krachu by mohla rozhodnúť o osude eura. Štrukturálne nedostatky eurozóny – najmä absencia hlbokej fiškálnej integrácie, ktorá by vyvážila spoločnú menu – robia Európu mimoriadne zraniteľnou. Akonáhle finančné trhy začnú byť neisté, hospodárske problémy budú rýchlo eskalovať.
Zebergovo posolstvo je nekompromisné. Pokiaľ Európa neprijme významné reformy smerom k hlbšej fiškálnej integrácii alebo k nejakej forme usporiadaného zúčtovania dlhu, ďalšia kríza vážne preverí samotnú súdržnosť eura.
Investori dostali signál, že éra vysokej stability v eurozóne sa môže chýliť ku koncu a pozornosť treba zamerať na verejné financie kľúčových členských štátov.
Upozornenie: Všetky články publikované na webstránke majú všeobecnú povahu a nezohľadňujú vašu individuálnu situáciu. Nepredstavujú investičné poradenstvo, ani návrh na uzatvorenie obchodu. S investovaním sa spája riziko. Minulá výkonnosť nie je zárukou budúcich výsledkov. Pred akýmkoľvek investičným rozhodnutím odporúčame konzultovať ho s kvalifikovaným finančným poradcom. Autor ani prevádzkovateľ magazínu nenesú žiadnu zodpovednosť za akékoľvek finančné straty alebo škody.
