Nová bezpečnostná stratégia Spojených štátov na rok 2025 prináša do transatlantických vzťahov zásadný zlom a predstavuje studenú sprchu pre Európsku úniu.
Americkí predstavitelia v dokumente otvorene pomenúvajú problémy starého kontinentu jazykom, ktorý sa doteraz v diplomatických kruhoch objavoval iba zriedka.
Washington prestáva vnímať Európsku úniu ako bezvýhradného partnera. Namiesto toho vidí byrokratický kolos, ktorý dusí kreativitu a suverenitu jednotlivých národov.
Samotná stratégia naznačuje, že Amerika sa odkláňa od podpory nadnárodných inštitúcií a hľadá partnerov medzi suverénnymi štátmi, ktoré sú ochotné brániť svoju identitu.
Tento posun nepredstavuje len kozmetickú úpravu zahraničnej politiky, ale fundamentálnu zmenu v chápaní toho, čo znamená západná civilizácia.
USA už nemienia garantovať bezpečnosť Európy, ktorá odmieta prevziať zodpovednosť za vlastnú budúcnosť a ignoruje realitu globálnej súťaže.
Diagnóza európskeho úpadku
Americká administratíva v dokumente predkladá neúprosnú štatistiku a tvrdé dáta. Kontinentálna Európa dramaticky stráca svoj globálny vplyv. Podiel Európy na svetovom hrubom domácom produkte klesol z dvadsiatich piatich percent v roku 1990 na dnešných štrnásť percent.
Washington vidí príčinu tohto pádu v nadmerných reguláciách, ktoré prichádzajú z národných aj nadnárodných úrovní. Tieto pravidlá podľa autorov stratégie zabíjajú priemyselnú tvorivosť a pracovitosť, ktoré kedysi definovali európsky úspech.
Ešte vážnejšie ako ekonomické čísla sú však varovania o civilizačnom zániku. Spojené štáty otvorene kritizujú migračné politiky a stratu národného sebavedomia.
Varujú, že ak budú súčasné trendy pokračovať, Európa sa do dvadsiatich rokov stane nepoznateľnou. Tento pohľad naznačuje, že USA prestávajú veriť v schopnosť súčasných európskych elít zvrátiť tento negatívny trend bez radikálnej zmeny kurzu.
Koniec vojny ako priorita
Zásadný rozpor medzi Washingtonom a mnohými európskymi metropolami vzniká v otázke vojny na Ukrajine. Kým mnohí európski lídri volajú po pokračovaní konfliktu až do úplného víťazstva, Spojené štáty definujú svoj kľúčový záujem inak.
Prioritou sa stáva urýchlené vyjednanie zastavenia bojov. Američania tvrdia, že pokračovanie vojny destabilizuje európske ekonomiky a zvyšuje riziko neúmyselnej eskalácie.
Stratégia explicitne kritizuje európskych predstaviteľov za nerealistické očakávania od tohto konfliktu. Washington chce obnoviť strategickú stabilitu s Ruskom a zamerať sa na reálne hrozby.
Tento postoj stavia Spojené štáty do priameho protikladu voči vládam v Európe, ktoré často fungují v nestabilných menšinových zloženiach a podľa amerického dokumentu potláčajú opozíciu a ignorujú túžbu väčšiny obyvateľstva po mieri.
USA týmto signalizujú, že nebudú financovať konflikt, ktorý nemá jasnú koncovku a ktorý Európu iba viac oslabuje.
Nemecké pokrytectvo
Veľmi tvrdú kritiku si v dokumente vyslúžilo Nemecko a jeho hospodárska politika. Vojna na Ukrajine mala podľa americkej analýzy paradoxný efekt.
Namiesto väčšej nezávislosti Európy od externých hráčov sa stal pravý opak. Jej závislosť sa ešte prehlbuje. Dokument napríklad poukazuje na nemecké chemické spoločnosti, ktoré budujú obrovské závody v Číne.
Tieto firmy tam využívajú ruský plyn, ku ktorému sa doma v Nemecku nemôžu dostať. Washington vníma toto konanie ako strategické zlyhanie a dôkaz pokrytectva.
Európska priemyselná základňa sa presúva do Ázie, zatiaľ čo doma ekonomika stagnuje pod ťarchou drahých energií. Pre Spojené štáty takáto Európa predstavuje slabého spojenca.
Nemôžu sa spoliehať na partnera, ktorý odovzdáva svoj priemyselný potenciál čínskemu konkurentovi a zároveň žiada americkú vojenskú ochranu proti Rusku.
Návrat k národným štátom
Americká stratégia jasne hovorí o potrebe politickej zmeny na starom kontinente. Spojené štáty už nehodlajú automaticky podporovať liberálny mainstream.
Naopak, vyjadrujú sympatie k vlasteneckým stranám a hnutiam, ktoré chcú obnoviť národnú hrdosť a suverenitu. Cieľom je silná Európa zložená z nezávislých národov, nie centralizovaný superštát.
Washington verí, že iba národy s pevnou identitou a sebavedomím dokážu byť užitočnými spojencami. Dokument spomína potrebu kultivovať odpor voči súčasnej trajektórii EÚ priamo vo vnútri európskych krajín.
Spojené štáty chcú spolupracovať s tými, ktorí chcú obnoviť bývalú veľkosť svojich krajín. Tento prístup znamená, že americká diplomacia bude aktívne vyhľadávať a podporovať politické sily, ktoré sa stavajú proti prehlbovaniu európskej integrácie a presadzujú návrat právomocí na národnú úroveň.
Budúcnosť NATO
Záver stratégie prináša znepokojivú predpoveď pre budúcnosť Severoatlantickej aliancie. Dokument otvorene nastoľuje otázku demografických zmien.
Uvádza, že v priebehu niekoľkých desaťročí sa niektoré členské štáty NATO môžu stať väčšinovo neeurópskymi. Washington sa pýta, či tieto zmenené spoločnosti budú stále vnímať spojenectvo s USA rovnako ako pôvodní signatári charty.
Táto pochybnosť vedie k požiadavke zastaviť rozširovanie NATO. Aliancia sa nemá stať nástrojom na riešenie všetkých svetových problémov ani sa nemá neustále nafukovať.
Spojené štáty chcú, aby Európa prevzala primárnu zodpovednosť za svoju obranu. Americké sily sa potrebujú sústrediť na iné hrozby a nemôžu donekonečna dotovať bezpečnosť bohatých, no neochotných európskych štátov.
Odkaz stratégie je jasný. Buď sa Európa prebudí, začne sa správať ako dospelý hráč a vyrieši svoje vnútorné problémy, alebo stratí americký dáždnik, na ktorý sa spoliehala trištvrte storočia.
