Krajina veľkých literárnych duší, významných románopiscov a skvelých básnikov dnes vo verejnom priestore zápasí o svoju ekonomickú povesť. Najrozľahlejší štát sveta teraz stojí v kontraste s komplexnou a polarizujúcou diskusiou o stave jeho ekonomiky.
Pretrvávajúce západné sankcie sa snažia superveľmoc ekonomicky oslabiť a zahnať tak jej militantné chúťky. V mediálnom a odbornom prostredí sa však objavujú rozporuplné informácie o účinnosti zavedených donucovacích prostriedkov. To zahaľuje reálnu kondíciu ruského hospodárstva rúškom tajomstva.
Informačný rozkol v slovenskej spoločnosti vedie k polarizácii názorov. Tie sa pohybujú medzi naratívom kolabujúceho hospodárstva s nízkou životnou úrovňou a obrazom robustnej ekonomiky, prekonávajúcej predikcie západných analytikov a hospodársku silu Nemecka.
Základná otázka, teda znie: Do akej miery sa vojnový konflikt a sankčné mechanizmy prejavujú na dlhodobej makroekonomickej stabilite Ruskej federácie a jej schopnosti systematicky odolávať externým tlakom?
Metodológia
Hlbšiu analýzu nastolenej otázky však možno vnímať ako metodologickú výzvu. Orientácia v ekonomickom prostredí charakterizovanom nízkou transparentnosťou a utajovaním kľúčových dát predstavuje pre objektívne hodnotenie značnú prekážku.
S cieľom minimalizovať informačné skreslenie a poskytnúť čitateľom čo najobjektívnejší pohľad, sme sa sústredili na rozbor verejne dostupných kľúčových makroekonomických ukazovateľov.
Okrem toho sme sa snažili dešifrovať oficiálne vyhlásenia a varovania zo strany najvyšších finančných inštitúcií, predovšetkým Centrálnej banky Ruskej federácie.
Na základe týchto informačných vstupov sa pokúsime v ďalších riadkoch do problematiky vniesť trochu svetla a aspoň trochu rozptýliť hmlu nejasností.
Paradox rastu
Ruská ekonomika sa v súčasnosti nachádza v paradoxnom stave. Navonok vykazuje vysoké čísla rastu. Tie sú však do značnej miery poháňané masívnymi vojenskými výdavkami.
Prechod do vojnovej ekonomiky Rusku umožňuje vzdorovať západným sankciám efektívnejšie, než mnohí očakávali. Avšak vnútorné inštitúcie predsa len bijú na poplach.
Signály z ruskej centrálnej banky, na čele s guvernérkou Elvirou Nabiullinou, jasne naznačujú, že tento model rastu dosiahol svoje hranice.
Štát sa nachádza na križovatke, kde pokračovanie v doterajšej politike môže viesť k prehriatiu, zrýchleniu inflácie a následnej recesii alebo stagnácii. Ide o ekonomiku s de facto militarizovaným hospodárstvom, kde sa dlhodobá stabilita obetovala krátkodobému financovaniu konfliktu.
Rast na úkor stability
Pohľad na hrubý domáci produkt v uplynulých rokoch skutočne prekvapil. V roku 2023 rástla ruská ekonomika silným tempom, ktoré prekonalo prognózy.
V roku 2024 Rusko so 4,1-percentným rastom hrubého domáceho produktu, dosahovalo výrazne vyššie tempo rastu ako väčšina vyspelých ekonomík G7.
Tento rast však nebol organický. Bol priamym dôsledkom masívneho fiškálneho stimulu, kde vojenské výdavky od začiatku vojny na Ukrajine stúpli o viac ako dve tretiny a predstavujú takmer deväť percent HDP.
Vojnová ekonomika síce vytvorila obrovský dopyt, predovšetkým v obrannom sektore, no zároveň deformovala trhy a prehlbovala inflačné tlaky.
Prognózy na aktuálny rok už nie sú tak optimistické. Ruské ministerstvo hospodárstva, ako aj Centrálna banka Ruskej federácie, znižujú svoje očakávania.
Ministerstvo financií v auguste tohto roka znížilo prognózu rastu na rok 2025 na 1,5 percenta z pôvodných 2 a pol percenta. To naznačuje výrazné spomalenie.
Predbežné údaje z polovice tohto roka ukazujú, že hrubý domáci produkt v období január až júl vzrástol len o 1,1 percenta. Medzimesačný rast v júli sa pritom spomalil na 0,4 percenta.
Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj odhadla, že Rusko by v roku 2025 mohlo dosiahnuť rast maximálne jedného percenta. Tieto čísla potvrdzujú, že doterajšie voľné zdroje, ktoré poháňali rast, sú už vyčerpané.
Kritika centrálnej banky
Najjasnejšie varovania prichádzajú od šéfky Centrálnej banky Ruskej federácie. Jej vyjadrenia v prvej polovici roku 2025 boli prekvapivo otvorené.
Na Medzinárodnom ekonomickom fóre v Petrohrade konštatovala, že „zdroje ruskej ekonomiky sa vyčerpali“. Podľa Nabiullinovej bol predchádzajúci hospodársky rast umožnený využitím voľných zdrojov vrátane pracovnej sily, výrobných kapacít, kapitálových rezerv a financií z Fondu národného blahobytu. Tieto zdroje sú už, podľa nej, skutočne vyčerpané.
Jej slová nie sú len akademickým konštatovaním, ale odrážajú sa aj v sprísňovaní menovej politiky. Centrálna banka sa snaží čeliť prudko rastúcej inflácii, ktorá je priamym dôsledkom enormných vládnych výdavkov.
Inflácia v minulom roku dosiahla oficiálne 9 a pol percenta a v auguste 2025 bola medziročne stále na úrovni 8,1 percenta, čo je viac ako dvojnásobok oficiálneho cieľa banky.
Na boj proti týmto proinflačným tlakom banka opakovane zvyšovala hlavnú úrokovú sadzbu, ktorá sa v októbri minulého roka dostala na svoje maximum – 21 percent. To je najviac od roku 2003.
Hoci banka v druhej polovici roku 2025 začala sadzby postupne znižovať – najprv na 18 percent, a v septembri na 17 percent – úroveň sadzieb zostáva extrémne vysoká a výrazne utlmuje úverovú aktivitu v nevojenských sektoroch.
Sociálne dôsledky
Vysoké úrokové sadzby majú priamy dopad na úverovanie a investície v civilnom sektore. Očakáva sa, že úvery pre malé a stredné podniky môžu v budúcom roku dosahovať úroky až 30 percent, čo de facto znemožňuje rozvoj a investície.
Hoci krajina oficiálne stagnáciu popiera a poukazuje na rast úverov, vysoké náklady úverovania a nedostatok pracovnej sily ekonomike spôsobujú značné problémy.
Z pohľadu bežných Rusov sa situácia komplikuje aj vysokou infláciou, ktorá reálne narúša životnú úroveň. Životné náklady v Rusku sa od začiatku invázie na Ukrajinu zvýšili o približne 30 percent, čo výrazne presahuje priemer eurozóny.
Problémy sa prejavujú aj v konkrétnych sektoroch, napríklad v palivovej kríze a nedostatku benzínu, ktorého cena v niektorých regiónoch stúpla o 30 percent.
Za znepokojujúci faktor treba považovať aj znižovanie likvidných aktív Fondu národného blahobytu. Portál Trading Economics síce uvádza v auguste tohto roka stav fondu vo výške 163,6 miliardy amerických dolárov, ide však o súhrn likvidných a nelikvidných aktív.
Objem tých likvidných sa od začiatku konfliktu znížil na menej ako polovicu, t. j. na 48 miliárd amerických dolárov, čo v dlhodobom horizonte oslabuje schopnosť vlády pokrývať rozpočtové deficity.
Vláda vykázala za prvých sedem mesiacov aktuálneho roka deficit vo výške približne 4,9 bilióna rubľov, čo pri aktuálnom výmennom kurze predstavuje takmer 60 miliárd dolárov. To presahuje 2 percentá HDP, čo je viac ako v predchádzajúcom roku.
Štrukturálne problémy
Ruská ekonomika čelí aj štrukturálnym problémom. Jedným z najväčších je nedostatok pracovnej sily. Nezamestnanosť klesla na historické minimum 2,3 percenta.
V tomto prípade však nejde o znak zdravej ekonomiky. Ide najmä o dôsledok masovej mobilizácie a emigrácie mužov v ekonomicky aktívnom veku.
To viedlo k odhadovanému počtu dvoch miliónov chýbajúcich pracovníkov. Vysoký dopyt v zbrojárskom sektore nasáva dostupnú pracovnú silu z iných odvetví, čím sa prehlbuje deštrukcia civilnej ekonomiky.
Taktiež kľúčový energetický sektor čelí ťažkostiam. Príjmy z exportu ropy a plynu klesajú, a to aj napriek snahám o presmerovanie exportu do tretích krajín.
Rusko zápasí s globálnymi cenami ropy a klesajúcim dopytom po plyne v Európe. Príjmy z fosílnych palív klesli medziročne v druhom štvrťroku 2025 o 18 percent. Ide o najnižšiu štvrťročnú hodnotu od invázie.
Tieto skutočnosti naznačujú, že vojnová ekonomika, ktorá dokázala prekvapivo dlho fungovať vďaka jednorazovým rezervám a masívnym výdavkom, stojí pred kritickým bodom.
Obmedzenie ďalšieho rastu
Aktuálny ekonomický stav Ruska je mozaikou kontroverzných čísel. Oficiálny rast HDP je impresívny, no je výlučne založený na fiškálnom stimule zbrojenia, ktorý vytvára prehrievanie a inflačné tlaky.
Centrálna banka sa snaží brániť menovú stabilitu pomocou extrémne vysokých úrokových sadzieb, čo však škrtí civilnú ekonomiku a investície.
Analytici a interné inštitúcie sa zhodujú, že zdroje pre udržateľný, neinflačný rast sú vyčerpané. Nedostatok pracovnej sily, vysoká inflácia a obmedzené finančné rezervy naznačujú, že bez zásadnej zmeny stratégie Rusko smeruje k dlhšiemu obdobiu stagnácie alebo recesie.
Pokiaľ krajina masívne nezníži vojenské výdavky, stav jej ekonomiky nebude možné stotožniť iba s „očakávaným spomalením.“
Výsledkom antagonistických vplyvov je schizofrenická ekonomická politika. Kým vláda šliape na fiškálny plyn, centrálna banka stláča monetárnu brzdu. Dlhodobé náklady tejto nerovnováhy ponesie obyvateľstvo a nevojenský sektor.
