Namiesto klišé jednorazového balíčka kozmetiky, kvetov či parfumu, tak darujete skutočný podiel na značke, ktorá tieto produkty vyrába. Napríklad akcia módneho domu Hermès stojí menej než ich ikonická kabelka Birkin.

Rozdiel v hodnote takéhoto darčeku je obrovský, kým make-up sa časom minie, akcia môže roky vytvárať hodnotu. Ak sa firme darí, rastie jej hodnota, zisky aj značka samotná.

Z darčeka sa tak nestane len spomienka, ale potenciálne dlhodobá investícia, ktorá môže mať o pár rokov podstatne vyššiu cenu než pôvodný nákup. Valentínsky darček tak bude v priebehu rokov naberať na hodnote. Ako však vybrať najvhodnejšiu akciu?

Prečítajte si aj

Trhová panika je blízko. Čo vidí známy indikátor?

Ktorým značkám sa darilo v roku 2025

Otázkou je, ktorým značkám sa darilo v roku 2025, a ktorým sa môže dariť aj v ďalších rokoch. Rok 2025 ukázal, že ani segment módy a kozmetiky nie je jednotný a jednotlivé firmy sa vyvíjali veľmi rozdielne.

Rovnako ako pri výbere make-upu, kabelky či oblečenia, aj pri investovaní rozhoduje kvalita značky, jej príbeh a schopnosť dlhodobo si udržať zákazníkov. Tu je niekoľko príkladov najväčších a najúspešnejších hráčov v módnom a kozmetickom segmente:

LVMH (Moët Hennessy Louis Vuitton)
Francúzsky módny dom LVMH vlastní ikonické značky ako Louis Vuitton, Dior či Fendi. Akcie spoločnosti v roku 2025 vzrástli približne o 17 percent.

Firma je zaujímavá najmä mimoriadnou silou svojich značiek a schopnosťou prenášať vyššie ceny na zákazníkov aj v náročnejšom ekonomickom prostredí. Práve táto cenová sila je jedným z hlavných dôvodov, prečo LVMH dlhodobo patrí medzi najstabilnejších hráčov v luxusnej móde.

Hermès
Akcie luxusnej francúzskej módnej značky Hermès v roku 2025 vzrástli približne o 5 percent. Išlo o menej dynamický rok, no značka zostáva symbolom exkluzivity, limitovanej ponuky a dlhodobej stability.

Hermès je príkladom firmy, ktorá cielene nerastie rýchlo, ale dôsledne si chráni prestíž a marže.

Kering
Francúzska módna skupina Kering, ktorá vlastní značky ako Gucci, Yves Saint Laurent, Bottega Veneta, Balenciaga, Alexander McQueen a iné, zaznamenal v roku 2025 rast akcií približne o 49 percent.

Išlo najmä o odraz zotavenia po slabších predchádzajúcich rokoch a očakávaní, že firma postupne stabilizuje výkonnosť svojich kľúčových značiek.

L’Oréal
Najväčšia kozmetická spoločnosť na svete L’Oréal založená vo Francúzsku, vlani vzrástla približne o 25 percent.

Firma kombinuje silné masové aj prémiové značky a dlhodobo profituje z rastu dopytu po kozmetike, starostlivosti o pleť a beauty produktoch naprieč generáciami.

Inditex
Líder rýchlej módy – španielska spoločnosť Inditex, pod ktorú patrí napríklad Zara, Pull&Bear, Bershka, Massimo Dutti či Stradivarius, vzrástol v roku 2025 približne o 29 percent.

Ide o globálneho lídra v dostupnej móde, ktorý dokáže rýchlo reagovať na trendy a zároveň udržiavať vysokú efektivitu výroby aj distribúcie.

Estée Lauder
Akcie americkej prestížnej kozmetickej značky Estée Lauder vzrástli v roku 2025 približne o 43 percent.

Spoločnosť je učebnicovým príkladom toho, že kozmetika dokáže fungovať aj v období ekonomickej neistoty, keď si spotrebitelia doprajú menší luxus aj vtedy, keď šetria na väčších nákupoch.

Prada
Módna značka Prada narodená v talianskom Miláne patrí aktuálne medzi slabších hráčov a jej akcie v roku 2025 klesali približne o -26 percent.

Napriek tomu ide o silnú a globálne rozpoznateľnú značku, pri ktorej investori sledujú najmä potenciál obratu v ďalších rokoch a návrat k vyššej ziskovosti. Prada naviac v roku 2025 kúpila značku Versace, ktorá môže firme pomôcť pri opätovnom obrate k rastu.

Richemont (Compagnie Financière Richemont S.A.)
Švajčiarsky holding Richemont, ktorý je známy najmä vďaka značkám Cartier, Van Cleef & Arpels, Montblanc či výrobca luxusných hodiniek IWC, si v roku 2025 pripísal rast okolo 29 percent.

Spoločnosť profituje najmä zo silného dopytu po luxusných šperkoch a hodinkách, ktoré sú menej citlivé na krátkodobé výkyvy spotrebiteľskej nálady.

Čo je „lipstick effect“ a prečo je dôležitý

Existuje pojem lipstick effect, teda efekt rúžu. Znamená to, že v časoch neistoty ľudia obmedzia veľké výdavky, ale stále si doprajú menší luxus ako napríklad kozmetiku, parfum či nejaké doplnky. Pre investorov je to dôležitý signál vývoja ekonomiky.

Značky z oblasti beauty a dostupného luxusu dokážu udržať dopyt aj počas kríz, čo z nich robí zaujímavé firmy na dlhší horizont. Práve preto sa kozmetické spoločnosti často správajú stabilnejšie než čistý high-end luxus.

Výhľad na rok 2026: opatrný optimizmus

Rok 2026 by mal byť pre fashion a beauty segment mierne lepší než predchádzajúce obdobie, hoci návrat k extrémnym rastom z minulosti sa neočakáva.

Očakáva sa postupné zlepšenie dopytu v USA a stabilizácia situácie v Číne. Spomínané značky so silnou identitou, maržami a globálnym dosahom by mali zostať v lepšej pozícii než menší hráči.

Darovať akciu módnej alebo kozmetickej firmy neznamená vzdať sa romantiky. Znamená to dať darček, ktorý má príbeh, hodnotu a potenciál do budúcnosti a zároveň je originálny.

Článok Darujte tento rok na Valentína radšej podiel vo firme. Akcia Hermès stojí menej ako kabelka je zobrazený ako prvý na Richvall.

Dolárový index sa stále drží pod úrovňou 100 bodov a je najslabší od roku 2022, za posledný rok klesá o približne 12 percent na úroveň 96 bodov.

Na devízovom trhu však často nerozhoduje spätné číslo hrubého domáceho produktu, ale to, čo investori očakávajú ďalej – najmä smer úrokových sadzieb, politické či geopolitické riziká.

Investori diverzifikujú mimo dolára

Hlavným dôvodom oslabenia je to, že trh dnes do kurzu dolára započítava vysokú politickú neistotu v Spojených štátoch. V takomto prostredí investori častejšie diverzifikujú expozíciu mimo dolárových aktív a hľadajú alternatívne bezpečné prístavy.

Vidno to aj na tom, že americký dolár v úvode tohto roka zaostával napríklad za eurom či švajčiarskym frankom a zároveň rastie masívne záujem o bezpečné prístavy ako zlato či striebro. Tie vystrelili na nové rekordy, čo je typický sprievodný jav úniku investorov do bezpečia.

Fed: trh sleduje výhľad sadzieb

Popri politike dolár brzdia aj makro faktory. Aj keď Fed na prvom tohtotýždňovom zasadnutí sadzby nemenil, trh sa pozerá dopredu a očakávania na rok 2026 sú skôr o tom, že Fed bude v určitom bode pokračovať v uvoľňovaní menovej politiky.

Trump efekt alebo keď je apetít na slabší dolár

S vývojom dolára súvisí aj samotná politika Donalda Trumpa. Trh má apetít na slabší dolár  a vníma ho ako niečo, čo môže administratíve vyhovovať.

Slabšia mena totiž podporuje konkurencieschopnosť amerického exportu a pomáha aj firmám s vysokými zahraničnými tržbami. Hoci zároveň zdražuje dovoz a môže pridávať inflačný tlak.

K vývoju prispeli aj samotné Trumpove vyjadrenia. Tento týždeň povedal, že hodnota dolára je „skvelá“, čo trh vyhodnotil ako signál, že Bielemu domu oslabenie meny zásadne neprekáža.

To môže podporovať ďalší predaj dolára. Objavili sa aj výroky v duchu, že dolár vie ísť „hore-dole“, čo trhy čítajú ako ďalší prvok nepredvídateľnosti.

Prečítajte si aj

Drahé kovy na prahu histórie. Analytici upierajú zrak na kľúčovú hranicu

Je dolár v ohrození ako svetová mena číslo jeden?

Oslabenie dolára môže posilniť diverzifikáciu, časť kapitálu odchádza do iných mien či do zlata, ale osobne si nemyslím si, že by dolár reálne prišiel o prvenstvo v dohľadnom čase.

Aj dáta IMF COFER ukazujú skôr postupné posuny, nie náhle zosadenie. Napríklad v treťom štvrťroku 2025 tvoril dolár približne 56,9 percenta globálnych devízových rezerv, euro okolo 20,3 percenta.

Výhľad: môže sa EUR/USD dosať nad 1,20? Myslím si, že dolár má ešte priestor na ďalšie oslabenie, ak pretrvá politická neistota a trh bude ďalej počítať s uvoľňovaním Fedu.

V takom prípade nie je vylúčené, že EUR/USD sa tento rok pozrie aj nad úroveň 1,20. Bude to však závisieť od kombinácie politiky, makrodát a nálady investorov na trhoch.

Článok Končí sa nadvláda dolára? Rezervná mena zažíva prudký pád je zobrazený ako prvý na Richvall.

Zlato v stredu 14. januára 2026 dosiahlo 4 640 dolárov za uncu, čo je približne len 8 percent od magickej hranice 5 000 dolárov za uncu. Zatiaľ čo striebro dosiahlo v rovnaký deň prvýkrát úroveň 90 dolárov za uncu, za posledný rok vzrástlo o viac ako neuveriteľných 170 percent.

Za súčasným rastom cien nestojí jeden konkrétny faktor, ale kombinácia viacerých udalostí, ktoré spoločne vytvárajú prostredie priaznivé pre drahé kovy.

V tieni geopolitiky

Kľúčovú rolu zohrávajú geopolitické riziká, politické napätie v Spojených štátoch, ale aj očakávania spojené s vývojom
úrokových sadzieb.

Výrazným zdrojom nervozity na trhoch zostáva geopolitická situácia. Zvýšené globálne napätie tradične vedie investorov k presunu kapitálu do aktív, ktoré sú vnímané ako stabilnejšie.

Tento efekt je v poslednom období posilnený aj ostrou rétorikou Washingtonu a diskusiami o strategickom význame Grónska, ktoré zvyšujú neistotu ohľadom budúceho geopolitického smerovania Spojených štátov.

Samozrejme nepridáva ani situácia vo Venezuele, ktorá je z pohľadu medzinárodného práva diskutabilným činom zo strany Spojených štátov a trhy to vyhodnocujú rizikovo v prospech drahých kovov.

Fed pod tlakom

Ďalším dôležitým faktorom je napätie okolo americkej centrálnej banky. Prezident Donald Trump verejne kritizuje guvernéra Fedu Jeroma Powella a Fed na čele s Powellom sa bude musieť spovedať senátu v súvislosti s prerábkou historickej budovy americkej centrálnej banky čo je len akousi zámienkou.

Skutočný problém a tlaky zo strany Trumpa súvisia s tým, že centrálna banka nepristúpila k znižovaniu úrokových sadzieb podľa jeho predstáv.

Powell sa voči politickému tlaku ostro ohradil, čo opätovne otvorilo otázku nezávislosti Fedu a prispelo k rastúcej neistote na finančných trhoch.

Prečítajte si aj

Trhová panika je blízko. Čo vidí známy indikátor?

Napätie pretrváva aj na Blízkom východe, najmä v súvislosti s Iránom. Každé zhoršenie situácie v tomto regióne tradične podporuje dopyt po bezpečných prístavoch, medzi ktoré zlato
a striebro dlhodobo patria.

Okrem fundamentálnych faktorov zohráva významnú úlohu aj technický obraz trhu. Silný rastový trend priťahuje ďalších investorov aj špekulatívny kapitál, pričom pozitívne momentum
samo o sebe podporuje pokračovanie rastu cien drahých kovov.

Tento vývoj je navyše podporený oslabením amerického dolára a rastúcimi očakávaniami, že v budúcnosti dôjde k poklesu úrokových sadzieb, čo tradične zvyšuje atraktivitu zlata aj striebra.

Pre investorov je dôležité vedieť, že rast cien drahých kovov nie je výsledkom jednorazovej udalosti, ale odrazom širšej kombinácie geopolitických, politických a menových faktorov. Práve
takéto prostredie historicky zlatu a striebru vyhovuje najviac.

Článok Drahé kovy na prahu histórie. Analytici upierajú zrak na kľúčovú hranicu je zobrazený ako prvý na Richvall.

Ide o nárast o 4,85 percenta, čo je mierne nad aktuálnou potravinovou infláciou na úrovni približne 3,5 percenta. Inými slovami, za rovnaké množstvo surovín si domácnosti tento rok za vianočné koláče a dezerty opäť trochu priplatia.

Za zdražením surovín na vianočné pečenie nie je len samotná cenová inflácia v potravinách, ale aj nové vládne opatrenia. Do cien sa postupne premieta najmä daň z cukru, transakčná daň a zvýšenie DPH na vybrané potraviny.

Prečítajte si aj

Aký bude rok 2026? Čaká investorov recesia alebo mäkké pristátie?

Tieto zmeny najviac zasahujú výrobky s vyšším obsahom cukru, ktoré v typickom vianočnom pečení zohrávajú významnú úlohu a to od čokolády a kakaa až po kondenzované mlieko či džemy.

Drahšie Vianoce

Najvýraznejší rast cien vidno pri troch kľúčových ingredienciách. Kondenzované mlieko – Salko – zdraželo medziročne až o 57,8 percenta, čo z neho robí lídra rebríčka.

Čokoláda na varenie si pripísala 37,5 percenta a kakaový prášok 36,6 percenta. Práve pri čokoláde a kakaovom prášku vidíme
kombinovaný efekt viacerých faktorov, jednak cukrovej dane, ktorá zdražuje sladké výrobky a zároveň aj vývoja burzových cien kakaa a cukru, ktoré sa s oneskorením premietajú do regálových cien v obchodoch.

Salko a ďalšie sladké spracované produkty tak patria medzi
hlavné ťahúne drahších vianočných koláčov.

Top 3 položky na vianočné pečenie, ktoré zdraželi najviac:

• Kondenzované mlieko – cena vzrástla o 57,8 percenta
• Čokoláda na varenie – nárast o 37,5 percenta
• Kakaový prášok – nárast o 36,6 percenta

Lacnejšie položky

Na druhej strane, v košíku sa nájdu aj položky, ktoré medziročne zlacneli. Najväčší pokles vidíme pri čerstvom masle, ktorého cena klesla o 22,46 percenta.

Med zlacnel o 12,38 percenta a lístkové cesto o 5,06 percenta. Časť mliečnych výrobkov, vrátane masla, ťaží z normalizácie situácie po
energetickej kríze a napätí v dodávateľských reťazcoch z minulých rokov.

Pri mede a lístkovom ceste môže úlohu zohrávať aj silnejšia konkurencia medzi výrobcami a obchodnými reťazcami, ako aj akciové ponuky v predvianočnom období.

Top 3 položky na vianočné pečenie, ktoré zlacneli:

• Čerstvé maslo – pokles o 22,46 percenta
• Med – pokles o 12,38 percenta
• Lístkové cesto – pokles o 5,06 percenta

Celkovo však platí, že aj keď niektoré základné suroviny zlacneli, efekt drahších sladkých a spracovaných produktov prevažuje. Vianočné pečenie bude tento rok pre priemernú domácnosť
drahšie približne o 4,85 percenta.

Nákup, ktorý minulý rok vyšiel na 28,04 eura, bude tento rok stáť 29,40 eura. Nejde síce o dramatický cenový šok, no pre mnohé rodiny to znamená, že za rovnaké vianočné dobroty si opäť priplatia.

Článok Pozor na skrytý účet za Vianoce. Za rovnaké koláče si priplatíte je zobrazený ako prvý na Richvall.

Značka Versace, ktorá bola dlhé roky symbolom okázalého talianskeho glamouru, sa po americkej epizóde vracia pod krídla domáceho hráča.

Hodnota transakcie bola stanovená na približne 1,4 miliardy eur a ide o plne hotovostný obchod. Talianska Prada Group financovala transakciu novým dlhom. Spoločnosť uviedla, že o Versace mala záujem už dlhšie – rokovania údajne prebiehali ešte počas pandémie.

Predaj pod cenu

Versace v roku 2018 kúpil vtedajší Michael Kors – dnes Capri Holdings – približne za 2,1 miliardy amerických dolárov. Teraz ho predáva Prade za podstatne nižšiu sumu.

Trh tak dostáva signál, že pôvodná ambícia vybudovať z Capri Holdings americkú luxusnú veľmoc narazila na realitu spomaľujúceho dopytu a náročnejšieho prostredia v móde.

Prečítajte si aj

Lídri používajú pravidlo 10-80-10 na strojnásobenie zisku. Využiť ho môžete aj vy

Pre Capri Holdings je to strategický krok ako očistiť portfólio, znížiť dlh a sústrediť sa na jadro biznisu, najmä na značky Michael Kors a Jimmy Choo. Výnosy z predaja chce Versace použiť primárne na zníženie dlhu a posilnenie bilancie.

Pre Pradu je to naopak šanca kúpiť ikonickú značku v slabšej forme a vrátiť jej silu, pretože v posledných rokoch Versace pod Capri strácala tempo.

Prevádzkové problémy

Značka zápasila so slabším dopytom v kľúčových regiónoch najmä v Amerike. Výsledkom boli opakované poklesy tržieb a zhoršovanie profitability.

V priebehu roka 2024 a 2025 sa v kvartáloch objavili vysoké medziročné prepady, pričom firma sa dostala aj do prevádzkových strát.

Trh zároveň neodpustil, že Capri nedokázalo Versace stabilne vrátiť k silnému rastu ani v období, keď luxus ešte nebol pod takým tlakom.

Zmena vo vedení

K tomu sa pridala aj kreatívna neistota, keď Donatella Versace odišla z hlavnej kreatívnej roly a krátke pôsobenie jej nástupcu prinieslo skôr zmiešané reakcie.

Pre Pradu tak Versace predstavuje ikonické meno s obrovskou známosťou, ale aj značku, ktorá potrebuje novú energiu, jasnejšie kreatívne vedenie a silnejšiu obchodnú exekúciu.

Tento obchod je ukážkou toho, že v luxuse dnes rozhoduje nielen kreativita, ale aj škála, disciplína a schopnosť prežiť slabšie cykly. Prada kupuje silné meno za cenu, ktorá ráta s tým, že ho bude treba znovu postaviť.

Článok Luxusná fúzia roka. Prečo sa Versace predáva pod cenu? je zobrazený ako prvý na Richvall.

Ako môže vyzerať z pohľadu investora rok 2026? Analytici investičnej platformy XTB sa pozreli na vyhliadky Slovenska, dôležitých ekonomík sveta i aktív, ktoré majú v obľube aj mnohí slovenskí investori.

Môžu akciové trhy udržať obrovský rast uprostred takých vysokých ocenení? Dosiahnu zlato a striebro nové historické maximá?

Budú centrálne banky pokračovať v cykle znižovania úrokových sadzieb, alebo riziko opätovného nárastu inflácie opäť ovplyvní investorov? Máme v roku 2026 očakávať mäkké pristátie (soft landing) ekonomiky, alebo sa naplní predpoveď recesie?

Slovenská ekonomika: aké riziká a podporné faktory vidíme pre rok 2026?

V roku 2026 by mala slovenská ekonomika pokračovať v miernom raste, najpravdepodobnejšie okolo 1 %. Rok 2025 priniesol rast okolo 0,8 percenta, čím krajina zaostala za priemerom eurozóny (1,4 %).

Hlavným ťahúňom aj brzdou zároveň bude ustálenie fiškálnej konsolidácie, ktoré potenciálne prinesie viac istoty, no priškrtí peňaženky spotrebiteľom a rozpočty podnikateľom. Neočakávame výrazný obrat v exportoch, automobilky a naviazané odvetvia stále zápasia so slabšími objednávkami a nad trhom visí nejasný reštart Nemecka, ktorý našu ekonomiku nepriamo ovplyvňuje.

Spotrebu domácností podporí rast reálnych miezd približne o 3,7 percenta. Po náročných inflačných rokoch sa priemerné mzdy opäť dostali nad infláciu, čím vytvárajú priestor na vyššiu spotrebu.

Nezamestnanosť by mala zaznamenať mierne zhoršenie, v roku 2026 očakávame približne 5,5 percenta – z dlhodobého pohľadu stále veľmi dobré číslo, ktoré zároveň podporuje rast reálnych miezd.

Inflácia na Slovensku by mala zostať aj v roku 2026 na zvýšenej úrovni okolo 4 percent. Dôvodov je viac. Jednorazovo ju zdvihli nové dane a poplatky, zmeny v DPH, tzv. cukrová či transakčná daň a ďalšie konsolidačné opatrenia.

Zároveň pretrvávajú vyššie tlaky na ceny energie oproti priemeru eurozóny. Tieto faktory zotrvajú aj v roku 2026.

Najslabším článkom sú verejné financie. Konsolidácia je nastavená neefektívne, pretrváva vysoký deficit a rastie dlh, čo zvyšuje rizikovú prirážku a zdražuje financovanie pre štát, firmy aj domácnosti.

Politická nestabilita a časté zmeny pravidiel navyše znižujú predvídateľnosť, brzdia investície a odkladajú rozhodnutia firiem. Treba počítať aj s externými rizikami ako sú slabší zahraničný dopyt a nejasný reštart nemeckej ekonomiky – automobilového priemyslu.

Energetické riziká – ceny plynu a elektriny – môžu opäť zvýšiť náklady firiem a infláciu. Geopolitické napätie či nové konflikty by zhoršili sentiment a narušili dodávateľské reťazce.

Ekonomiku a trh práce by mohli podporiť prebiehajúce investície z Plánu obnovy a spustenie výroby v novej automobilke Volvo v druhej polovici roka 2026. Taktiež digitalizácia bude v roku 2026 dôležitým motorom rastu.

Prečítajte si aj

Slovensko zaostáva za EÚ. Prečo u nás ceny stále rastú rýchlejšie?

Americká ekonomika – koniec neistoty?

Fed nemá ľahkú úlohu, potrebuje znižovať infláciu, podporovať ekonomický rast, no zároveň čelí neistote pre nepredvídateľné kroky administratívy Donalda Trumpa, hlavne v colnej oblasti.

Preto tento rok dlhšie vyčkával so znižovaním sadzieb. To bude pokračovať aj v roku 2026. Uvoľňovanie podporuje pomalšie než očakávané prenesenie ciel na spotrebiteľov a nedávny pokles inflácie v oblasti služieb.

Existuje tiež možnosť, že Najvyšší súd v roku 2026 pozastaví časť Trumpových ciel, čo by mohlo odstrániť veľkú časť neistoty súvisiacej s infláciou.

K zníženiu sadzieb Fed podporil v tomto roku aj trh práce, ktorý ukazoval nižšie mesačné čísla nových pracovných miest. Vplýval naň rast produktivity vďaka AI a šok v ponuke pracovnej sily pre reštriktívnu imigračnú politiku vlády.

Pre podniky to znamená zmiernenie tlaku na mzdy, pre Fed zas nižšie riziko inflácie a nižšiu hranicu pre udržanie zdravej zamestnanosti.

Ak nedôjde k ďalším šokom, ako je napríklad trvalejší vplyv ciel, malo by to umožniť mäkké pristátie v roku 2026 a návrat úrokových sadzieb na neutrálnu úroveň.

To zase posilňuje výhľad ziskov podnikov, najmä menších firiem, pre ktoré zostáva úverovanie kľúčovým zdrojom financovania projektov.

Pokračujúce znižovanie neistoty a stabilný rast by preto mohli urobiť z roku 2026 rok firiem malých kapitalizácií, pričom index US2000 je vzhľadom na svoje relatívne atraktívne ocenenia v mimoriadne výhodnej pozícii.

Európa – ktoré slabiny pretrvajú a je dôvod na optimizmus?

V Európe sme pred koncom roka 2025 v stave opatrného optimizmu. Na jednej strane sa zdá, že európski výrobcovia zvládajú americké clá oveľa lepšie, ako sa očakávalo – napríklad Hermès a Unilever hlásili v treťom štvrťroku rast predaja v Spojených štátoch.

Na druhej strane európska ekonomika naďalej vykazuje známky stagnácie a zaostáva za Čínou aj USA.

Najnovšie údaje o hrubom domácom produkte – v treťom kvartáli eurozóna 0,2 percenta, Európska únia 0,3 percenta medzištvrťročne a 1,4 percenta, respektíve 1,6 percenta medziročne – odzrkadľujú skôr úľavu po mesiacoch neistoty ako skutočné oživenie.

Pritom kľúčové štrukturálne slabiny kontinentu, ako sú slabý domáci dopyt, inovačná priepasť, bariéry na finančných trhoch či rastúca zadlženosť a neistota v kľúčových európskych ekonomikách, zostávajú nevyriešené.

Euro/dolár – bude euro naďalej silnieť?

Zhodnotenie eura v roku 2025 bolo do veľkej miery spôsobené všeobecným oslabením dolára, keďže americká mena stratila na hodnote v dôsledku obchodnej a politickej neistoty v Spojených štátoch.

Posilnenie eura voči doláru opäť roznietilo diskusiu o jeho potenciáli zohrávať globálnejšiu úlohu, keďže euro zostáva druhou najväčšou rezervnou menou na svete.

Zisky menového páru dosiahli koncom septembra vrchol približne 13,6 percenta od začiatku roka. Potom sa však napriek rozdielnym menovým politikám – pozastavenie uvoľňovania Európskej centrálnej banky a obnovenému znižovaniu sadzieb v USA – obrátili smerom nadol.

Aké faktory by mohli podporiť euro/dolár a udržať jeho rast do roku 2026? Udržiavanie aj mierneho hospodárskeho rastu v Európe v spojení so zlepšovaním produktivity by mohlo odôvodniť predĺženie pauzy v znižovaní sadzieb v celej eurozóne.

To by zase prehĺbilo rozdiely s Fedom, ktorý sa chystá na ďalšie uvoľňovanie – tomu má pomôcť aj nový šéf Fedu nominovaný Trumpom.

Na strane negatívnych faktorov zostávajú kľúčovými rizikami fiškálne a politické faktory. Nestabilita vlády vo Francúzsku, chýbajúce jasné oživenie v Nemecku a rastúca zadlženosť kľúčových ekonomík eurozóny by mohli narušiť dôveru investorov v európsky trh s dlhopismi, ktorý je už teraz v porovnaní so Spojenými štátmi považovaný za fragmentovaný.

Ďalšia fáza hospodárskej stagnácie v eurozóne by mohla Európsku centrálnu banku ďalej podnietiť k zníženiu úrokových sadzieb pod dve percentá, čím by sa zúžil výnosový spread a znížila podpora spoločnej meny.

Zlato – prekoná päťtisícovú dolárovú hranicu?

Rok 2025 priniesol ešte silnejší nárast cien zlata ako v predchádzajúcich rokoch. Nárast ceny dosiahol až 60 percent, čo predstavuje najvyššiu mieru návratnosti od roku 1980.

Zlato prekonalo tento rok 3 aj 4-tisíc dolárov za uncu, čo investorov prinútilo upriamiť pozornosť na ďalšiu psychologickú hranicu 5–tisíc dolárov.

Zlato v súčasnosti predstavuje približne 20 percent globálnych rezerv centrálnych bánk, čím v roku 2025 predbehlo euro a získalo druhý najväčší podiel na rezervných aktívach.

Čína obnovila nákupy zlata v roku 2022, s krátkou prestávkou v roku 2024. V súčasnosti sú rezervy zlata v Čínskej ľudovej banke – PBOC – tesne pod 8 percentami.

Vzhľadom na pokračujúci globálny trend smerom k de-dolarizácii uprostred neistoty zostáva zlato jediným hmotným aktívom, ktoré je schopné zvýšiť svoj podiel v čínskych aj globálnych rezervách.

Hoci rok 2025 priniesol mierne spomalenie jeho nákupov centrálnymi bankami, dlhodobý výhľad naznačuje, že zlato zostane robustnou rezervnou základňou.

PBOC by mala byť hlavným motorom tohto dopytu. Hoci trajektória cien zlata nebude lineárna, existuje pravdepodobnosť, že dosiahne nové rekordné maximá.

Ropa – môžeme čakať ďalšie zlacnenie?

Cena ropy počas roka 2025 neklesla pod 50 dolárov za barel, hoci sa k tejto hranici priblížila. Výhľad na rok 2026 naznačuje pokles na túto úroveň s väčšou istotou ako pred rokom. Existuje však mnoho neistôt, ktoré by mohli tento výhľad zmeniť.

Faktory, ktoré podporujú ceny pod hranicou 50 dolárov sú napríklad úplné obnovenie ťažby OPEC+ a zhmotnenie predpovede IEA o prebytku štyri miliónov barelov denne, či globálne obchodné obmedzenia, ktoré by viedli k zníženiu kontajnerovej prepravy.

Faktory, ktoré by viedli cenám 80 dolárov, zahŕňajú napríklad ďalšie sankcie Spojených štátov a Európskej únie na ruský vývoz – Rusko v súčasnosti vyváža 3 a pol milióna barelov denne námornou dopravou –, alebo zníženie globálnych obchodných bariér, najmä medzi USA, Čínou a úniou.

Akciové indexy – je na obzore nová potenciálna dot-com bublina?

Akciové indexy prepisujú rekordné hodnoty a mnohým investorom pripomínajú dot-com bublinu. Ohodnotenia firiem – P/E, teda pomer ceny akcie k ziskom firmy na akciu – sú vysoké a zdôvodnením sú údajne fenomenálne finančné výsledky.

Faktom zostáva, že kvalita podnikania je neporovnateľne vyššia ako počas dot-com bubliny. Spoločnosti BigTech generujú reálne peňažné toky a zároveň stoja v centre najväčšej vlny kapitálových výdavkov – investicií – súvisiacich s AI za posledné desaťročia.

Otázka preto nie je len „Je to už bublina?“, ale aj Je súčasný rast udržateľný a kedy sa začnú vyplácať masívne investície do umelej inteligencie?“

Počas internetovej bubliny najviac rástli sektory spojené s internetom a komunikáciami. Podiel hardvérových spoločností na trhovej kapitalizácii S&P 500 vtedy dosiahol viac ako 26 percent – v súčasnosti je to len 9 percent.

Dnes sa do popredia dostávajú polovodiče, ktorých podiel v indexe S&P 500 vzrástol z marginálneho na viac ako 13 percent. Práve tu nájdeme kľúčových beneficientov boomu umelej inteligencie – spoločnosti Nvidia, AMD a Broadcom.

Uvidíme v roku 2026 opakovanie roku 2000? To je pomerne nepravdepodobné, pretože súčasné valuácie sú stále jasne nižšie ako na vrchole internetovej bubliny, zatiaľ čo fundamenty sú oveľa silnejšie.

To však nevylučuje korekciu na širšom trhu, najmä v segmentoch, kde valuácie predpokladajú takmer bezchybnú realizáciu veľmi ambicióznych stratégií.

Ak sa v určitom momente ukáže, že BigTech a polovodiče prestanú spĺňať vysoké očakávania trhu a ich ďalší rast bude v porovnaní s rizikom neatraktívny, trh môže opäť hľadať alternatívy v obranných sektoroch.

Technológia umelej inteligencie je už teraz revolučná. Otázkou však je, či jej vplyv na finančné výsledky bude taký pozitívny, ako v súčasnosti naznačujú indexy.

Prekoná Ethereum Bitcoin?

Rok 2025 patril Bitcoinu, ale rok 2026 sa môže stať rokom Etherea. Perspektíva takzvaného flippeningu – momentu, kedy Ethereum prekoná Bitcoin v celkovej trhovej kapitalizácii, sa z dlhodobého hľadiska javí ako čoraz realistickejšia.

Dominantná pozícia Etherea v reálnom svete blockchainu, zrýchľujúci sa trend tokenizácie podporovaný významnými inštitúciami z Wall Streetu, ako je BlackRock, a zákon o transparentnosti trhu s digitálnymi aktívami v Spojených štátoch – Digital Asset Market Clarity Act – spoločne vytvárajú pevný základ pre dlhodobý býčí cyklus Etherea.

Ethereum, založené v roku 2015, vzrástlo počas býčieho trhu v rokoch 2020 až 2021 viac ako 40-násobne, čím výrazne prekonalo dvanásťnásobný nárast Bitcoinu.

Ak by Ethereum malo znovu dosiahnuť svoj historický pomer trhovej kapitalizácie voči bitcoinu vo výške 55 percent, jeho cena by musela dosiahnuť približne 10-tisíc dolárov za kus, za predpokladu, že Bitcoin by sa obchodoval za približne 108-tisíc a úroveň Etherea by bola okolo 3 800 dolárov.

Čo sa aktuálne nejaví ako realistický scénar, keď krypotmenový trh koncom roka 2025 padá. Tento nový cieľ považujeme za dosiahnuteľný skôr do konca roku 2028, a to na základe aktuálnych trendov inštitucionálneho prijatia a on-chain fundamentov. 

Článok Aký bude rok 2026? Čaká investorov recesia alebo mäkké pristátie? je zobrazený ako prvý na Richvall.

Oproti septembru ide o mierne spomalenie a inflácia sa v priemere už pohybuje veľmi blízko 2-percentného cieľa Európskej centrálnej banky.

Slovensko však zatiaľ zostáva za európskym priemerom. Harmonizovaná inflácia – HICP – podľa spoločnej európskej metodiky dosiahla v októbri 3,9 percenta, čiže je zhruba o jeden a pol percentuálneho bodu vyššia než priemer eurozóny a citeľne nad priemerom Európskej únie.

To znamená, že aj keď sa rast cien u nás spomaľuje, Slovensko stále patrí medzi krajiny s vyššou infláciou v menovej únii.

Prečítajte si aj

Miliardár Patrik Tkáč šokuje: Prídete o prácu. Toto je jediná záchrana pre ľudstvo

Ceny potravín

Zaujímavý posun vidno pri potravinách. Ceny potravín a nealkoholických nápojov na Slovensku rástli v októbri medziročne už len o 1,4 percenta, čo je najpomalšie tempo od leta 2024 a výrazne menej ako celková inflácia.

Potravinová inflácia je tak u nás momentálne tlmená a nižšia než priemerná potravinová inflácia v eurozóne, ktorá sa stále pohybuje okolo 2,5 až 3 percentá.

Sektor služieb

Hlavné inflačné tlaky ostávajú skôr v službách, napríklad vo vzdelaní, reštauráciách a hoteloch rástli ceny vysokým tempom, až o 10 percent medziročne, čo drží celkovú infláciu na Slovensku vyššie.

Pre slovenskú ekonomiku to v praxi znamená, že éra extrémne drahých potravín sa síce upokojuje, no celková cenová hladina stále rastie rýchlejšie ako v priemere eurozóny.

Domácnosti síce pocítia úľavu v nákupných košíkoch s potravinami, no vyššie ceny služieb a niektorých regulovaných položiek udržujú infláciu na úrovni, ktorá je pre slovenské peňaženky stále relatívne nepríjemná.

Článok Slovensko zaostáva za EÚ. Prečo u nás ceny stále rastú rýchlejšie? je zobrazený ako prvý na Richvall.

Tie vzbudzujú zásadnú otázku: ako veľmi neistá je skutočná návratnosť takto alokovaného kapitálu?

Súčasná dynamika sa však výrazne líši od historických bublín, ako boli dot-com alebo subprime kríza – hypotekárna kríza v USA. Spoločnosti, ktoré poháňajú AI „horúčku“ na trhoch, najmä
dodávatelia infraštruktúry a komponentov, vo väčšine prípadov vykazujú pôsobivé rastové ukazovatele a silné fundamenty.

Ich zisky, tržby aj marže naďalej rastú, čo do veľkej miery
opodstatňuje ich vysoké valuácie. Skutočný problém prípadnej „bubliny“ sa netýka ani tak poskytovateľov infraštruktúry, ale
veľkých spoločností využívajúcich AI, najmä Big Tech, ako firmy označované ako BIG7, ktoré do AI investujú miliardy.

Ak sa ukáže, že tieto kapitálové investície – CapEx – neprinášajú
očakávanú monetizáciu a efektívnosť, teda ak aplikácie AI negenerujú predpokladané výsledky a výnosy, potom áno, môže ísť o bublinu. Tá by sa však skôr prejavila ako korekcia hodnôt
smerom k úrovniam odrážajúcim skutočnú návratnosť investícií.

Okrem toho sa forwardové P/E – price-to-earnings – indexu S&P 500 nachádza na historicky vysokých úrovniach, čo naznačuje, že očakávania budúcich ziskov sú už veľmi napnuté.

Táto vysoká miera očakávaní, v kombinácii s možnosťou, že globálna ekonomika sa blíži k vrcholu rastu, vytvára prostredie, v ktorom môže sklamanie viesť ku krátkodobej výraznej korekcii.

Prečítajte si aj

Zlom na Ukrajine? Náznaky prímeria otriasajú komoditnými trhmi

Aký je teda predpoklad prasknutia AI bubliny v roku 2026? A čo by mohlo byť spúšťačom?

Pravdepodobnosť klasického „výbuchu“, aký sme videli pri dot-com bubline v roku 2000, je nízka. No šanca na korekciu v roku 2026 je značná.

Treba tiež poznamenať, že trhy už v niektorých segmentoch prechádzajú obdobím konsolidácie alebo korekcie, čo môže
naznačovať, že trh funguje efektívne, postupne spracúva nové informácie a posúva ceny smerom k ich „reálnej hodnote“, čím obmedzuje vznik výraznej bubliny.

Na rozdiel od minulých bublín, kde aktíva – napríklad meme akcie alebo subprime hypotéky – nemali fundamenty, ktoré by ospravedlnili ich valuáciu, spoločnosti prepojené na AI
infraštruktúru disponujú nespornými rastovými základmi.

Obava sa týka skôr nadhodnotenia založeného na očakávaní budúceho exponenciálneho rastu.

Možné spúšťače korekcie

Pokles kapitálových výdavkov

Ak Big Tech spoločnosti začnú spomaľovať agresívne investície do AI infraštruktúry, či už z dôvodu rozpočtových škrtov alebo obáv o návratnosť, rast dodávateľských firiem – vyrábajúcich čipy, komponenty – sa obmedzí. Toto spomalenie sa priamo prejaví v cenách ich akcií.

Nenaplnenie očakávanej monetizácie a produktivity

Ide o najdôležitejší spúšťač. Ak veľké investície do generatívnej AI – napríklad veľké jazykové modely – nepovedú k viditeľnému rastu
produktivity a ziskovosti, ktoré by prevýšili náklady na investície, nerealistické očakávania investorov sa rozplynú. Vnímanie nízkej alebo príliš vzdialenej návratnosti investícií do AI môže viesť k prehodnoteniu ceny akcií.

Makroekonomické faktory

Nečakané zhoršenie globálnej ekonomiky, rast inflácie alebo
agresívne a dlhodobo vysoké úrokové sadzby, ktoré zdražujú kapitál a znižujú atraktivitu rastových akcií, môžu pôsobiť ako katalyzátor presunu investorov do bezpečnejších aktív.

Geopolitické faktory

Eskalácia napätia medzi USA a Čínou a vývozné obmedzenia na
pokročilé AI čipy a výrobnú technológiu, ako je litografia – „tlač“ mikroskopických spojov na čip –, môžu mať dvojitý negatívny dopad.

Na jednej strane obmedzujú trh pre amerických výrobcov,
ako je Nvidia. Na druhej strane nútia Čínu urýchliť snahu o technologickú sebestačnosť.

Prísnejšie reštrikcie z ktorejkoľvek strany môžu spôsobiť šok v dodávkach polovodičov a strategických surovín, ako sú vzácne suroviny, čo by vážne narušilo globálne dodávateľské reťazce AI infraštruktúry, zvýšilo náklady a negatívne ovplyvnilo marže a rastový potenciál firiem.

Nemožno opomenúť ani Taiwan, kde pretrváva neistota ohľadom možnej invázie zo strany Číny, čo by mohlo výrazne zasiahnuť polovodičový priemysel a spôsobiť meškania a zdražovanie výstavby dátových centier.

Regulácia

Schvaľovanie prísnejších a komplexnejších regulácií, ako je napríklad európsky AI Act, ktoré vyvolávajú vysoké náklady na dodržiavanie pravidiel, audity a právnu zodpovednosť pri „vysoko rizikových“ AI modeloch.

Globálna regulačná fragmentácia, teda rozdielne pravidlá v jednotlivých ekonomických blokoch, môže spomaľovať zavádzanie AI, zvyšovať prevádzkové náklady a obmedzovať globálnu škálovateľnosť, čím sa oslabuje potenciál monetizácie a znižuje ochota investorov riskovať.

Do akej miery budú zvýšené investície Big Tech spoločností do AI a jej infraštruktúry ziskové?

AI už preukázala schopnosť prinášať výrazné zlepšenia v produktivite a optimalizácii procesov.
Jej využitie v programovaní, vývoji softvéru, zákazníckej podpore a dátovej analytike je nesporné.

Objem alokovaného kapitálu je však taký veľký, že vyvoláva vážne pochybnosti o možnej návratnosti. V súčasnosti preto ešte nemožno úplne pochopiť skutočný dopad na produkciu a produktivitu v reálnej ekonomike.

Ziskovosť nezávisí len od toho, či AI funguje, ale od toho, či jej výnosy v primeranom čase prekročia náklady na kapitál a infraštruktúru – CapEx. Z toho vyplývajú dve hlavné riziká:

Riziko nadkapacity

Existuje riziko, že firmy budú investovať do dátových centier a čipov v rozsahu, ktorý neprimerane prevyšuje reálny dopyt alebo konečnú ziskovosť. Ak kapacita čipov a dátových centier výrazne presiahne skutočný dopyt a potenciál monetizácie, hodnota týchto aktív môže byť prehodnotená smerom nadol.

Problém škálovania a prevádzkových nákladov

Prevádzka a údržba veľkých AI modelov, vrátane ich tréningu a nasadzovania, je extrémne náročná na energiu a výpočtové zdroje.
Kľúčovou výzvou je dosiahnuť taký rozsah využitia a efektívnosť, aby generované príjmy prevýšili tieto vysoké náklady.

Stručne povedané – ziskovosť AI je pretek s časom. Big Tech musí v najbližších 12 až 24 mesiacoch dokázať, že generatívna AI je zdrojom príjmov a efektívnosti s pozitívnou návratnosťou investícií, a nie len masívnou investíciou do vzdialenej budúcnosti. V opačnom prípade príde nevyhnutne tlak na ceny akcií.

Článok Naplnenie sľubov o AI rozhodne o osude miliárd od investorov. Čas sa kráti je zobrazený ako prvý na Richvall.

Tieto posuny však zďaleka nie sú homogénne. Zatiaľ čo niektoré aktíva zaznamenávajú rast, iné čelia korekciám, čo odráža zmeny v očakávaniach ponuky a dopytu v strednodobom horizonte. Rokovania o mieri na Ukrajine majú nasledovný vplyv na suroviny.

Ropa (Brent)

Na ropnom trhu mala perspektíva mieru jednoznačne negatívny vplyv na ceny ropy, keďže investori začínajú započítavať možnosť postupnej normalizácie ruských a ukrajinských tokov a ďalšieho nárastu ponuky, ktorá už v súčasnosti presahuje dopyt.

Ropa Brent od konca októbra oslabila takmer o sedem percent, pričom od minulej stredy klesla o 4,5 percenta, čo bolo podporené správami o možnom mieri medzi Ruskom a Ukrajinou.

Zemný plyn

Zemný plyn obchodovaný v Európe – TTF, tiež nasledoval negatívny trend a od minulej stredy oslabil o viac ako sedem percent, pričom dosiahol nové tohtoročné minimá.

Ďalšou dôležitou správou bolo, že podľa Gas Infrastructure Europe – GIE, dosiahla úroveň naplnenia zásobníkov plynu v Európskej únii k 1. októbru 2025 približne 83 percent kapacity.

Drahé a priemyselné kovy

V sektore priemyselných kovov a strategických surovín je obraz rozmanitejší. Na jednej strane pokles extrémneho rizika logistických problémov v Čiernom mori prispieva k stabilizácii dodávateľských reťazcov a znižuje krátkodobú volatilitu.

Na druhej strane mierový scenár vytvára podmienky pre nové investičné plány v oblasti ťažby a infraštruktúry, najmä na Ukrajine.

Zároveň je zaujímavé, že cena zlata reagovala len minimálne a zachovala si rastový trend. Napriek tomu, že zlato je považované za bezpečný prístav, ktorý zvyčajne profituje v obdobiach neistoty a vojny, oznámenie možnosti blížiaceho sa konca konfliktu nespôsobilo žiadny negatívny pohyb.

V súčasnosti sa cena kovu nachádza len niečo vyše päť percent pod historickými maximami a pokračuje v zotavovaní sa z nedávnych korekcií smerom nadol.

Prečítajte si aj

Milionári lámu rekordy. Zistite, kam investujú slovenskí a českí boháči

Vplyv na európske akciové trhy

Európske akcie v stredu vzrástli, podporené rastúcimi očakávaniami znižovania úrokových sadzieb v USA a pozitívnymi signálmi okolo mierových rokovaní na Ukrajine. Investori tiež čakali na zverejnenie britského rozpočtu.

Európske akciové indexy ukázali rast okolo percenta – STOXX 600 +0,91 percenta; DAX 40 +0,97 percenta; FTSE 100 +0,78 percenta; CAC 40 +0,83 percenta; FTSE MIB +0,95 percenta; IBEX 35 +1,08 percenta.

Najvýraznejší pozitívny vplyv je viditeľný v cyklických a na ekonomický cyklus citlivých sektoroch, najmä v bankovníctve, automobilovom priemysle, priemysle a energeticky náročných odvetviach, ktoré profitujú z predvídateľnejších cien energií a výrazne priaznivejšieho vnímania makroekonomického rizika.

Stručne povedané, prímerie medzi Putinom a Zelenským by ukončilo jedno z najdlhšie pretrvávajúcich geopolitických rizík posledných rokov.

Jeho vplyv na trhové pohyby môže byť však obmedzený, keďže trhy mohli tieto udalosti už do veľkej miery započítať do cien.

Článok Zlom na Ukrajine? Náznaky prímeria otriasajú komoditnými trhmi je zobrazený ako prvý na Richvall.