Spencer Jakab, investičný publicista a bývalý finančný analytik, známy vďaka svojej práci pre The Wall Street Journal, zaťal do aktuálnej témy. Vo svojom aktuálnom newslettri sa totiž rozpísal o zlate.
V poslednom období sa zlato opäť dostalo do centra pozornosti investorov. Žltý kov predviedol epický rast, pričom v medziročnom porovnaní prekonal nielen hlavné americké akciové indexy, ale aj vysoko volatilné aktíva, ako je Bitcoin.
Závidieť mu dokonca môže aj líder v oblasti umelej inteligencie, spoločnosť Nvidia. Dynamický nárast, ktorý posunul cenu unce nad 4-tisíc dolárov, vyvoláva jednoznačnú otázku. Ide o udržateľné rally alebo len o krátkodobý fenomén?
História a fundamentálne ekonomické princípy naznačujú, že pre dlhodobé uloženie úspor existujú lepšie miesta. „Nesnívajte o tom, že zbohatnete na zlate, najmä nie po jeho epickom náraste ceny,“ tvrdí Jakab.
Globálny dlh
Mnohí investiční stratégovia pripisujú súčasný výstrelok takzvanému debasement trade, teda obchodu so znehodnotením meny. Tento trend je poháňaný rastúcimi obavami z erózie inflačnej disciplíny centrálnych bánk.
Do popredia sa totiž dostáva kontext masívneho globálneho štátneho dlhu a pretrvávajúcich geopolitických rizík, ktoré tlačia investorov k tvrdým aktívam.
V prostredí, kde sa úroveň vládneho dlhu v mnohých kľúčových ekonomikách javí ako neudržateľná a ocenenie akcií je napäté, sa zdá byť pôda pre zlato ideálne pripravená. Aspoň v porovnaní s inými investíciami.
Zlato je historicky považované za „pôvodné peniaze“ a má nespochybniteľnú úlohu počas hospodárskych kríz. Na rozdiel od fiat mien nie je záväzkom pre nikoho iného. Cení sa práve pre svoju nízku koreláciu s ostatnými aktívami.
Jeho cena má tendenciu kolísať v opačnom smere, než akým sa uberajú akcie a dlhopisy, čo ho robí atraktívnym prvkom pre diverzifikáciu portfólia a poistkou proti systémovým rizikám.
Tieto krátkodobé, poistné vlastnosti však nesmú zatieniť jeho fundamentálne slabosti ako nástroja na dlhodobé budovanie bohatstva.
Prečítajte si aj
Zmätení Marťania
Jakab poukazuje na to, čo o zlate povedal legendárny investor Warren Buffett. Ten ho kritizoval ako absurditu. „Zlato sa vykope zo zeme… potom ho roztavíme, vykopeme ďalšiu jamu, znova ho zakopeme a zaplatíme ľuďom, aby ho strážili. Nemá žiadny úžitok. Každý, kto by sa pozeral z Marsu, by si len škrabal hlavu,“ uviedol trhový vizionár v liste pre akcionárov Berkshire Hathaway v roku 2011.
Zlato skutočne neprináša žiadny úžitok ani produktívny výnos. Jeho absencia, či už vo forme úroku alebo dividendy, predstavuje pre investora kľúčovú príležitostnú stratu.
Na rozdiel od podielu v spoločnosti, ktorá generuje zisky a vypláca dividendy, je zlato neproduktívnym aktívom, ktoré sa spolieha výlučne na rast trhovej ceny.
Štatistiky z dlhého obdobia potvrdzujú Buffettov argument. Analýza investičnej výkonnosti od roku 1928 až do konca minulého roka ukazuje obrovský rozdiel.
Počiatočný dolár investovaný do zlata by sa zhodnotil na menej ako 13-tisíc dolárov. Naproti tomu, ten istý dolár investovaný do indexu S&P 500 s reinvestovanými dividendami by dosiahol hodnotu takmer milión dolárov.
Akcie spoločností s malou trhovou kapitalizáciou by dokonca premenili pôvodný dolár na takmer 5 miliónov dolárov. Zlato zaostalo aj za relatívne konzervatívnymi nástrojmi, pričom podnikové dlhopisy prekonali jeho výkonnosť štvornásobne.
Hoci je načasovanie kľúčové a zlato zažilo krátke, epické nárasty – ako to bolo v 30. rokoch 20. storočia, počas inflačných 70. rokov, alebo v prvom desaťročí tohto storočia – obdobia medzi týmito vrcholmi boli pre držiteľov kovu dlhé a bolestivé.
Paradoxom je, že napriek rozšírenej teórii o debasement trade, inflačné očakávania zakomponované do cien štátnych dlhopisov – ako ich odzrkadľujú napríklad výnosy z dlhopisov krytých infláciou – zostávajú relatívne mierne.
Protiinflačná ochrana?
Signalizuje to, že trh zatiaľ neočakáva nekontrolovanú hyperinfláciu. Aj keď je zlato dobrou poistkou, existujú efektívnejšie mechanizmy na ochranu bohatstva pred infláciou.
Skutočným ochrancom hodnoty sú volatilné akcie spoločností, ktoré sú odolné voči inflácii, vďaka ich reálnym, produktívnym aktívam.
Spoločnosť vlastniaca ropné rezervy, pozemky, výrobné kapacity alebo infraštruktúru si dokáže udržať svoju hodnotu, pretože jej dlh sa v dôsledku inflácie znižuje, zatiaľ čo cena jej produktov a služieb stúpa.
Navyše, na rozdiel od neproduktívneho kovu, tieto spoločnosti vyplácajú dividendy, ktoré môžu byť reinvestované, čím sa spúšťa sila zloženého úročenia.
Podobne dobre sa môžu dariť aj firmám s nehmotným majetkom, ako sú patenty, silné značky a softvérové platformy, ktoré disponujú významnou cenovou silou.
Zlato zostáva dôležitou taktickou zložkou portfólia, ktorá slúži ako poistenie proti extrémnym udalostiam a krátkodobý hedge voči neistote. Avšak pre investora, ktorého cieľom je dlhodobá kapitalizácia, je príležitostná strata príliš vysoká.
Dlhý príbeh investovania jasne ukazuje, že bohatstvo sa buduje prostredníctvom vlastníctva produktívnych aktív, ktoré generujú tok hotovosti, nie neproduktívnych drahých kovov.
„Ak by aj skutočne udrela hyperinflácia a ceny zlata by vyskočili na 400-tisíc dolárov za uncu, je vysoko pravdepodobné, že Dow Jonesov priemyselný index by po usadení prachu dosiahol hodnotu najmenej 4 milióny dolárov,“ uzatvára Jakab.
Upozornenie: Všetky články publikované na webstránke majú všeobecnú povahu a nezohľadňujú vašu individuálnu situáciu. Nepredstavujú investičné poradenstvo, ani návrh na uzatvorenie obchodu. S investovaním sa spája riziko. Minulá výkonnosť nie je zárukou budúcich výsledkov. Pred akýmkoľvek investičným rozhodnutím odporúčame konzultovať ho s kvalifikovaným finančným poradcom. Autor ani prevádzkovateľ magazínu nenesú žiadnu zodpovednosť za akékoľvek finančné straty alebo škody.
