Svetové finančné trhy momentálne zažívajú nevídanú vlnu optimizmu a cenového rastu. Do veľkej miery ju poháňa eufória okolo rozvoja umelej inteligencie a niekoľkých gigantických technologických spoločností.
Pre mnohých, najmä nových investorov, ide o bezprecedentnú jazdu, ktorá sľubuje neobmedzené zisky v digitálnom veku. Hlavný makroekonóm spoločnosti Swissblock, Henrik Zeberg, však prináša mrazivú perspektívu.
Ostrieľaný pozorovateľ ekonomických cyklov vo svojom mimoriadne sledovanom vystúpení na konferencii TEDx upriamil pozornosť na naratív, ktorý je v ostrom rozpore s prevládajúcim optimizmom.
Investičná bublina
Dánsky analytik neváhal auditóriu položiť provokatívnu otázku: „Sme svedkami najväčšej a najkomplexnejšej investičnej bubliny v histórii, ktorá je odsúdená na drastický deflačný krach?“
Zebergova analýza nestojí na rýchlych dátach, ale na prísnom sledovaní makroekonomických cyklov a stáročiami overenej psychológii davu.
Hoci uznáva transformačný potenciál technológie umelej inteligencie, varuje, že trhové ocenenie už dávno opustilo realitu a prešlo do špekulatívnej fázy.
Pohľad do minulosti
Súčasnú situáciu prirovnáva k historickým finančným mániám. Pripomína holandskú tulipánovú mániu zo 17. storočia, kde ceny cibuliek dosahovali závratné hodnoty na základe čistej špekulácie.
Spomína aj krach akcií spoločnosti South Sea Company, ktorej zánik sprevádzal obrovskú korupciu a následný pád. Samozrejme, najčerstvejšou paralelou zostáva neslávne známy krach dot-com bubliny na prelome tisícročí.
Vtedy investori nalievali peniaze do firiem s nulovými ziskami len s vidinou budúceho, neistého rastu. Tieto udalosti majú spoločný, opakujúci sa naratív, ktorý v Zebergových ušiach predstavuje najhlasnejší varovný signál: „Tentokrát je to iné.“
Práve táto viera v novú paradigmu, kde pravidlá ekonomickej gravitácie neplatia, je podľa neho typickým znakom vrcholu každej bubliny.
Ekonomický experiment
Kľúčovým pilierom pohľadu známeho analytika je jeho makroekonomický rámec, ktorý striktne sleduje obchodné a dlhové cykly.
Zeberg tvrdí, že posledných sedemnásť rokov zažívame umelý ekonomický experiment, počas ktorého centrálne banky tlačili do systému enormné množstvo likvidity a držali úrokové sadzby na nulových úrovniach.
Tvrdí, že táto politika viedla k deformáciám, nie k skutočnému udržateľnému rastu. Zásadný problém, na ktorý upozorňuje, je rozdiel medzi likviditou a solventnosťou.
Centrálne banky môžu do systému pumpovať neobmedzenú likviditu, no tá nedokáže vyriešiť problém platobnej neschopnosti a nadmerného zadlženia, ktoré sa postupne hromadia v súkromnom aj korporátnom sektore.
V momente, keď sa cyklus nevyhnutne otočí, tento problém solventnosti vypláva na povrch s plnou silou a likvidita už nebude mať žiadny záchranný efekt.
Prečítajte si aj
Hlavné príčiny
Kde sa tento nevyhnutný krach začne? Zeberg odmieta hľadať príčiny len v prehnane ocenených akciách. Primárne ohnisko krízy vidí v reálnej ekonomike, konkrétne v situácii bežného spotrebiteľa.
Zdôrazňuje, že napriek rétorike o údajne silnom pracovnom trhu a vyhliadkach na takzvané mäkké pristátie hospodárstva, štatistiky skrývajú zásadnú slabosť.
Spotrebitelia na celom svete, a predovšetkým v Spojených štátoch, už dlhodobo zápasia so zhoršujúcou sa kúpnou silou, vyčerpanými úsporami z obdobia pandemických stimulov a rastúcimi dlhmi na kreditných kartách.
Hoci nemusia byť hneď prepúšťaní, ich schopnosť míňať a udržať vysokú úroveň spotreby, ktorá tvorí väčšinu hrubého domáceho produktu, klesá.
Tento úbytok reálnej spotreby je pre Zeberga najsilnejším signálom, že ekonomika smeruje k deflačnej recesii. Pokles dopytu spotrebiteľov je mechanizmus, ktorý spustí znižovanie ziskov firiem, prepúšťanie a následný prudký pád do recesie.
Bod zlomu
Zeberg predpokladá, že trhy sa v súčasnosti nachádzajú v nebezpečnej fáze, ktorú nazýva vystreľovací vrchol alebo blow-off top. Je to konečná, najrýchlejšia a najiracionálnejšia fáza rastu trhu.
Poháňa ju prevažne psychológia, kde investorov ovláda strach zo zmeškania ziskov – FOMO. Makroekonóm vníma masívne nahrnutie sa špekulatívneho kapitálu do trhu, ktorý tlačí ceny technologických gigantov do stratosférických výšin.
Volatilita je extrémne vysoká, trh sa pohybuje na základe jednoduchých naratívov a každá správa o nových technológiách sa okamžite interpretuje ako dôvod na nákup.
Paradoxne, práve táto fáza, ktorá sa javí ako najbezpečnejšia a najviac potvrdzujúca neobmedzený rast, je bodom zlomu. Akonáhle sa zmení sentiment alebo príde nečakaný makroekonomický šok, trh začne padať. A keďže sú investori hromadne natlačení do rovnakých aktív, pád bude drastický a rýchly.
Pád do deflácie
Na základe svojho cyklického modelu Zeberg predpokladá, že výsledkom bude deflačný prepad. Zatiaľ čo mnohí investori sa obávajú nekontrolovateľnej inflácie, Zeberg argumentuje, že konečný kolaps dopytu spotrebiteľov a prasknutie dlhovej bubliny prinesie prudký pokles cien naprieč celou ekonomikou, teda defláciu.
V takomto prostredí sú najzraniteľnejšie vysoko zadlžené spoločnosti a tie, ktorých ocenenie závisí od nekonečného budúceho rastu.
Investičné posolstvo
Investorom poskytuje jasné a priame posolstvo. Treba naliehavo prehodnotiť riziká. Opatrnosť, zameranie sa na skutočnú fundamentálnu hodnotu a pochopenie cyklického charakteru trhov by mali byť v súčasnosti na prvom mieste.
Ignorovanie prevládajúcej eufórie a spoliehanie sa na overené modely cyklov podľa neho predstavuje jedinú cestu, ako sa pripraviť na nevyhnutný koniec tohto umelého ekonomického experimentu.
Ako Zeberg opakovane zdôrazňuje, je len otázka času, kedy sa ekonomika vráti k realite, pretože história nám neustále opakuje: tento krát to nie je iné.
Upozornenie: Všetky články publikované na webstránke majú všeobecnú povahu a nezohľadňujú vašu individuálnu situáciu. Nepredstavujú investičné poradenstvo, ani návrh na uzatvorenie obchodu. S investovaním sa spája riziko. Minulá výkonnosť nie je zárukou budúcich výsledkov. Pred akýmkoľvek investičným rozhodnutím odporúčame konzultovať ho s kvalifikovaným finančným poradcom. Autor ani prevádzkovateľ magazínu nenesú žiadnu zodpovednosť za akékoľvek finančné straty alebo škody.
