Nikto nechce maľovať čerta na stenu, vo svete podnikania však často platí staré známe pravidlo. Na začiatku sú sny a ambície, ktoré sa delia len s tými najlepšími úmyslami. Dvaja či traja kamaráti sa spoja, založia si firmu vo viere, že spoločne dobyjú trh.
S postupným rastom firmy však počiatočnú eufóriu a synergický efekt mnohokrát vystriedajú konflikty vízií a neprekonateľné názorové rozdiely.
Čo teda robiť, keď sa partneri dostanú do patovej situácie, ktorá ohrozuje samotnú existenciu spoločnosti? Riešením môže byť paradoxne ruská ruleta.
Nejde však o spôsob zaháňania nudy mladou ruskou šľachtou z Lermontovovho románu. V biznise tento nástroj predstavuje šikovný mechanizmus na ukončenie sporov o vlastníctvo.
Keď sa končí sen
Patová situácia – deadlock, nastáva, keď sa spoločníci s rovnakými alebo veľmi podobnými podielmi vo firme, napríklad 50 ku 50, nevedia zhodnúť na kľúčových strategických rozhodnutiach.
Môže ísť o nové investície, prijatie výkonného manažéra, predaj časti podniku alebo zmenu obchodnej stratégie. Dôsledkom sporu býva paralýza podniku.
Firma nemôže efektívne fungovať, stráca konkurencieschopnosť a jej hodnota klesá. V takom momente už nejde o to, kto má pravdu, ale o to, ako z nezdravej situácie vyjsť s čo najmenšími stratami pre všetky zúčastnené strany.
Pre vyriešenie tejto negatívnej situácie treba mať už pri zakladaní firmy v akcionárskej alebo spoločenskej zmluve zakotvené mechanizmy na riešenie krízových stavov.
Konvenčné cesty
Skôr než sa siahne po radikálnych riešeniach, sa väčšinou podnikatelia pokúšajú riešiť problém konvenčnou cestou. Medzi ne patrí mediácia, teda zapojenie nezávislého tretieho subjektu, ktorý pomáha sporiacim sa stranám nájsť kompromis.
Ďalšou možnosťou je arbitráž. Pri nej neutrálny rozhodca vydá záväzné rozhodnutie, ktoré musia obe strany akceptovať.
Obe tieto metódy sú síce menej konfliktné, no často bývajú zdĺhavé, finančne náročné a najmä v prípade arbitráže môže byť výsledok neuspokojivý pre obe strany. Nemusí totiž priniesť riešenie, s ktorým by sa stotožnili.
Ak sa navyše problém týka hlboko zakorenených ideologických rozdielov vo vedení firmy, ani mediátor alebo rozhodca nemusia nájsť skutočne udržateľné riešenie, ktoré by zabránilo budúcim sporom.
Ruská ruleta
Jedným z najúčinnejších a najrýchlejších mechanizmov, ako vyriešiť patovú situáciu, je klauzula o ruskej rulete. Jej podstata spočíva v extrémnej jednoduchosti a v psychologickom tlaku, ktorý vytvára na obe strany.
Partner, ktorý iniciuje proces, zašle druhému partnerovi záväznú ponuku na odkúpenie jeho podielu za špecifikovanú cenu za akciu. Druhá strana má potom na výber iba dve možnosti: buď predávajúci podiel za navrhovanú cenu predá, alebo za tú istú cenu vykúpi podiel iniciátora.
Tento mechanizmus dokonale eliminuje snahu o podhodnotenie alebo nadhodnotenie ceny. Iniciátor ponuky musí navrhnúť férovú trhovú cenu, pretože riskuje, že za ňu bude musieť svoj podiel predať on sám.
Ak by navrhol príliš nízku cenu, druhý partner by mohol firmu lacno kúpiť a získať tak kontrolu nad ňou za výhodnú sumu. Ak by navrhol príliš vysokú cenu, riskuje, že druhý partner predá svoj podiel, čo by ho donútilo firmu preplatiť.
Ruská ruleta predstavuje nástroj, ktorý rýchlo prinesie jasné rozuzlenie. Kompletné vlastníctvo firmy jednou zo strán vedie k okamžitej obnove rozhodovacej schopnosti spoločnosti.
Texaský súboj
Mierne odlišnou, ale rovnako efektívnou metódou riešenia firemných sporov je takzvaný texaský súboj, známy aj ako holandská aukcia alebo klauzula shoot-out.
Pri tomto postupe obe strany súčasne predložia obálky s ponukou na odkúpenie podielu druhej strany. Po otvorení obálok zvíťazí ten partner, ktorý ponúkne vyššiu cenu, pričom je povinný za túto sumu podiel druhého partnera odkúpiť.
Na rozdiel od ruskej rulety, kde jedna strana definuje cenu a druhá volí medzi kúpou a predajom, texaský súboj je priama, tichá dražba.
Tento model je spravodlivý v tom zmysle, že konečnú cenu určuje trh, respektíve ochota partnerov zaplatiť maximum za kontrolu nad podnikom.
Jediným problémom tohto systému môže byť tendencia modelu zvýhodňovať finančne silnejšieho partnera, ktorý si môže dovoliť ponúknuť vyššiu sumu.
To samozrejme nemusí vždy korešpondovať s tým, kto je pre dlhodobé smerovanie firmy lepší líder. Preto treba tento mechanizmus používať len vtedy, ak sa predpokladá, že obe strany majú zhruba rovnakú finančnú silu alebo ak je prvoradá rýchlosť a finálnosť riešenia.
Kreatívne východiská
Okrem spomínaných dominantných mechanizmov existujú aj ďalšie kreatívne a menej drastické riešenia. Jednou z nich je klauzula o eskalácii.
Tá definuje, že ak sa partneri nevedia dohodnúť na rozhodnutí do určitého časového limitu, problém sa automaticky posunie na vyššiu úroveň riadenia. Napríklad k predsedovi dozornej rady alebo k vopred určenej externej rade poradcov.
Tento model vyhovuje najmä väčším spoločnostiam, ktoré majú stanovené jasné riadiace štruktúry.
Ďalšou možnosťou je takzvaný mexický odchod, kedy sa firma rozdelí na dve nezávislé entity. Hoci je to z právneho a prevádzkového hľadiska komplikované, ak majú spoločníci veľmi rozdielne predstavy o budúcnosti – napríklad jeden chce firmu predať a druhý ju rozvíjať v novej oblasti – rozdelenie biznisu na dve časti a ich samostatné vedenie môže byť najčistejším východiskom.
Ide o akceptovanie faktu, že cesty sa rozchádzajú a každý má právo na svoju vlastnú víziu. Tá už nemôže byť obmedzovaná nezhodami.
Posledným, no často prehliadaným riešením, je ustanovenie tretieho, rozhodujúceho hlasu. Už pri zakladaní firmy možno v zmluve dohodnúť, že v prípade patovej situácie bude mať rozhodujúci hlas neutrálny subjekt. Napríklad profesionálny člen predstavenstva, právnik alebo bankár, ktorý má reputáciu nezávislého odborníka.
Tento človek je poverený, aby v kritickom momente rozhodol v najlepšom záujme firmy. Hoci to znamená prenesenie moci na tretiu stranu, často sa tento spôsob preferuje pred rizikom úplnej paralýzy.
Prevencia
Napriek atraktivite a dramatickosti ruskej rulety alebo texaského súboja, najlepšou stratégiou pre podnikateľov je prevencia. Každá akcionárska zmluva alebo spoločenská zmluva by mala byť pripravená na krízový scenár. Mala by obsahovať jasné, vopred dohodnuté a pochopené mechanizmy riešenia sporov.
Nie je to prejav nedôvery, ale skôr prejav profesionality a predvídavosti. Diskusia o tom, čo sa stane, keď sa prestanete zhodovať, by mala byť rovnako dôležitá ako diskusia o obchodnom pláne.
Podnikateľský svet je plný neistôt, no vnútorné konflikty medzi vlastníkmi by nemali byť jednou z nich. Schopnosť stanoviť si pravidlá hry vopred, vrátane takých radikálnych ako je ruská ruleta, svedčí o vyspelosti a pripravenosti na realitu podnikania.
Nezáleží na tom, či sa zvolí dražba, kúpno-predajná opcia alebo rozdelenie firmy – kľúčové je, aby firma mohla opäť fungovať bez brzdenia vnútornými spormi a pokračovala v plnení svojho poslania na trhu.
Takéto riešenia menia hrozbu kolapsu na príležitosť pre nový, jasný začiatok. V konečnom dôsledku, ide o zodpovednosť voči vlastnému podnikaniu a zamestnancom, ktorá je nadradená osobným animozitám.
Na tento fakt by mali pamätať všetci partneri. Nielen tí, ktorí sa ocitli v neľahkej situácii neprekonateľného rozporu vo vedení spoločnosti. Vopred dohodnuté pravidlá slúžia na ochranu biznisu.
