Investovanie je najväčšia chyba, ktorú robíte. Milionár šokuje pravidlami bohatstva

Podnikateľ Alex Hormozi patrí medzi najvplyvnejšie hlasy v oblasti budovania bohatstva a obchodného rastu. Aktuálne tvrdí, že mnohí ľudia začínajú svoju finančnú cestu s chybným predpokladom, ktorý ich od úspechu skôr vzďaľuje. 

Hlavný problém údajne predstavuje zámena poradia krokov. Ľudia majú tendenciu si myslieť, že investovanie je prvou a najdôležitejšou vecou, ktorú treba urobiť, aby zbohatli. 

Podľa Hormoziho ide o zásadný omyl. Investovanie v skutočnosti predstavuje poslednú vec, ktorú treba urobiť, nie prvú. Najskôr si musíme vybudovať kapitál na investovanie.

Biznis ako štart

V prvej fáze sa treba sústrediť na podnikanie a vybudovanie niečoho veľkého. Vyžaduje si to približne päť až sedem rokov sústredeného úsilia. Problémom však je, že väčšina jednotlivcov strávi rovnaký čas opakovaním tých istých tridsiatich dní dookola bez skutočného rastu. 

Hormozi hovorí, že je nevyhnutné zostať v tom nepríjemnom, bolestivom mieste. Práve pobyt v tejto oblasti poskytuje katalyzátor k tomu, aby sa podnikateľ naučil, ako sa z nej dostať a čo má urobiť pre jeho zlepšenie.

Práca zadarmo

Ďalší rozšírený mýtus sa podľa podnikateľa týka neochoty pracovať zadarmo. V skutočnosti ide o nesprávny pocit. V počiatočných fázach podnikania alebo kariéry nejde o bezplatnú prácu, ale o učenie. 

Hodnota skúseností a znalostí, ktoré získavame v tomto procese, vysoko prevyšuje okamžitú peňažnú odmenu. Naše zlyhania totiž nie sú výsledkom nejakého tajného, neznámeho zoznamu pravidiel. 

Hormozi tvrdí, že neúspech v podnikaní nastáva kvôli veciam, o ktorých vieme, ale ich jednoducho nerobíme. Každý podnikateľ nakoniec zistí, čo má robiť. 

Otázka, ktorú si treba položiť, znie, prečo to nerobí. V mnohých prípadoch ide o strach, teda emóciu, ktorú ľudia nevedia ovládať a ktorá nakoniec vedie k neúspechu.

Chyba investovania

Hormozi upozorňuje na rozšírenú závislosť na predstave pasívneho príjmu. Počas posledných dvoch desaťročí sa internetom šírili rozhovory výhradne o pasívnom príjme. 

Mnohí jednotlivci, ktorí sú posadnutí hľadaním tejto cesty, v skutočnosti neprichádzajú k vyšším príjmom. Ide o iluzórnu nádej, ktorá odvádza pozornosť od tvrdšej, ale oveľa efektívnejšej práce na budovaní skutočnej hodnoty. 

Táto posadnutosť sa často spája s túžbou opustiť svoje denné zamestnanie bez toho, aby sme si vytvorili potrebný kapitál. Hormozi tvrdí, že práve pasívny príjem sa stáva problémom číslo jedna pre mnohých začínajúcich podnikateľov.

Ďalší mýtus, ktorým sa Hormozi zaoberá, predstavuje populárne heslo o nasledovaní svojej vášne. Influencer si myslí, že za rozšírením tohto názoru stojí skutočnosť, že ho hlásajú miliardári a veľmi úspešní ľudia.

Zvyčajne sa to deje pri rôznych slávnostných prejavoch. Treba si však uvedomiť, že to prezentujú až po tom, čo dosiahli obrovský úspech. 

Podnikateľ vidí pri nasledovaní vášne dva zásadné problémy. Po prvé, vášne sa neustále menia. Čo človeka baví dnes, už nemusí byť relevantné zajtra. 

Po druhé, ľudia často nachádzajú nadšenie pre veci, ktoré trh v skutočnosti neocení. Takáto vášeň má potom nízku trhovú hodnotu. Pokiaľ podnikateľ nemá to šťastie, že jeho záľuba predstavuje niečo, za čo sú iní ochotní zaplatiť, mal by si ju nechať v podobe koníčka. 

Hormozi radí zarábať peniaze z toho, za čo sú ľudia ochotní zaplatiť, a túto vášeň implementovať do svojho života ako krásny koníček. Samotná vášeň sa nemusí stať hlavným zdrojom príjmu. Je úplne v poriadku, ak ju podnikateľ rozvíja popri práci, ktorá mu prináša kapitál. 

V konečnom dôsledku sa treba sústrediť na vytvorenie hodnoty, ktorú trh požaduje a je ochotný za ňu zaplatiť.

Ilúzia pasívneho príjmu

Hormozi hovorí, že charakterové vlastnosti, ako trpezlivosť a vytrvalosť, si vyberajú svoju daň. Trpezlivosť je potrebná, keďže nemožno očakávať, že veci sa udejú rýchlo. Rovnako je to s vytrvalosťou, ktorá predstavuje schopnosť neustále sa vzdelávať a tolerovať utrpenie.

Investičná cesta býva často plná psychologických prekážok, ktoré nás ovplyvňujú. Hormozi varuje pred emocionálnym kolotočom investovania. 

Počiatočná fáza sa často spája s neinformovaným optimizmom, kedy ľudia s nadšením investujú všetok svoj kapitál. Keď však investícia klesne, nastupuje fáza informovaného pesimizmu.

V tomto bode si investori uvedomia, že situácia nie je taká jednoduchá, a snažia sa hľadať rady, ako skupovať pokles. Potom prichádza fáza, ktorú Hormozi nazýva údolím zúfalstva. 

V tomto stave už investori stratili značné sumy peňazí a nevedia, čo sa deje. Hormozi uvádza, že všetci ľudia, ktorí na špekulatívnych investíciách zarobili obrovské peniaze, už predtým vlastnili značné imanie. 

Pre nich to boli len peniaze na hranie. Upozorňuje, že ak sa snažíme robiť príliš veľa vecí naraz, nikdy neprejdeme celú cestu. Nezašpiníme sa v blate, aby sme sa dostali do cieľa. Učíme sa len na základe jednej alebo dvoch chýb v mnohých oblastiach, namiesto mnohých chýb v jednej oblasti.

Sústredenie sa na jednu oblasť predstavuje kľúčový prvok na prekonanie neúspechu. V procese treba vytrvať, aj keď je to náročné a bolestivé. Hormozi si myslí, že len takýmto spôsobom možno skutočne uspieť. 

Trpezlivosť a vytrvalosť nie sú vrodené dary, ale vlastnosti, ktoré si vyžadujú tvrdú prácu a tolerovanie dočasného utrpenia. Investori by navyše mali prijať, že straty sú súčasťou procesu učenia. 

Len tak možno prekonať údolie zúfalstva a pokračovať v budovaní vlastného kapitálu. Finančný úspech si vyžaduje psychologickú odolnosť, ktorá je omnoho dôležitejšia ako zdanlivo jednoduché investičné stratégie.

Údolie zúfalstva

Podľa Hormoziho má bohatstvo spoločenský účel, ktorý presahuje osobnú spotrebu. Z hľadiska dôsledkov druhého a tretieho rádu by ľudia, ktorí sú najlepší v agregácii kapitálu, mali byť najlepší aj v jeho alokácii. 

Ak vieme, že v určitom okamihu neskôr musíme kapitál dať preč, prestaneme sa ho snažiť hromadiť a začneme sa sústrediť na jeho dávanie. Hormozi tvrdí, že väčšina ľudí, ktorí dávajú, sa na tom stanú závislými. 

Uvedomia si, že to vypĺňa prázdnotu, ktorú bohatstvo nikdy nevyplnilo. Pokiaľ by všetci najlepší úspešní ľudia použili svoje prostriedky na riešenie problémov sveta, z celospoločenského hľadiska by existovalo oveľa menej problémov. Celý svet by sa tak zlepšil.

Ďalším vedľajším efektom je, že by to odstránilo veľkú časť nepotizmu, teda zvýhodňovania príbuzných, priateľov alebo známych pri obsadzovaní pozícií či rozdeľovaní výhod, pričom sa uprednostňujú pred schopnejšími a kvalifikovanejšími uchádzačmi. 

Zmizli by aj masívne trustové fondy siedmej generácie, ktoré nerobia dobre ani samotným deťom. Hormozi je silným zástancom rovnosti príležitostí, nie rovnosti výsledkov. 

Schopnosť dávať

Ak by každý začal s čistým štítom, bez otcovho dedičstva, všetci by začali z nuly. Je to tak blízko k rovnakému štartu, ako sa len možno dostať. Víťazi sa potom menia na super darcov, čo podľa neho predstavuje ten najlepší výsledok pre spoločnosť.

Hormozi upozorňuje, že ak nedávame teraz, nebudeme dávať ani neskôr. Pocit, že keď získame milión dolárov, budeme dávať viac, nefunguje. 

Ide o proporciu. Desať percent nás bolí rovnako pri milióne dolárov ako pri stotisíc dolároch. Hormozi uvádza, že nie je dôležité, koľko dávame, ale koľko ďalej držíme. 

Dôležitý je pocit, že na konci sa všetkého zbavíme. Sústredenie sa na vytvorenie hodnoty a následná zodpovedná alokácia kapitálu sú kľúčové princípy pre dlhodobé a zmysluplné bohatstvo. 

Investori by mali prehodnotiť svoj prístup k peniazom a hľadať hlbší zmysel v ich získavaní, ktorý presahuje bežné hromadenie. Týmto spôsobom dosiahneme nielen osobný, ale aj spoločenský úspech.