Centrálne banky vytvorili monštrum tvrdí makroekonóm. Krach sa blíži

„Už som to povedal a poviem to znova. Blíži sa masívna recesia a kríza. Najväčšia od 30. rokov 20. storočia,“ pokazil investorom náladu na sociálnych sieťach hlavný makroekonóm spoločnosti Swissblock, Henrik Zeberg.

„Tlačenie peňazí centrálnymi bankami vytvorilo na finančných trhoch monštrum. Extrémne nadhodnotenie. Obrovskú bublinu všetkého, ktorá praskne! A my sa k tomu blížime,“ napísal rozhorčene na platforme Substack.

Zeberg je odborníkom na technickú analýzu, ktorú považuje za jediný komplexný analytický nástroj. Podarilo sa mu vyvinúť špecifický a jedinečný model hospodárskeho cyklu, ktorý považuje za neomylný. Údajne sa mu podarilo správne identifikovať všetky recesie od roku 1950.

História sa opakuje

V novembri 2006, sa podľa slov makroekonóma predbežné ukazovatele reálnej ekonomiky v modeli prevrátili. Následne prišla jedna z najväčších finančných kríz. Trh vtedy dosiahol vrchol v októbri 2007. Bankrot prišiel v novembri 2007 a reálna recesia sa začala v decembri 2007.

Pred necelým rokom, v novembri 2024, predbežné indikátory zaznamenali rovnaké správanie a opäť sa prevrátili. „Titanic narazil do ľadovca – a niet cesty späť,“ mieni ekonomický stratég.

„Súbežné ukazovatele – Coincident Indicators – nám hovoria, kedy sa to začína – spolu s indikátormi bezprostrednej recesie. V tomto momente sa Titanic skutočne potopí!“ uvádza Zeberg. „Všetko naznačuje, že sa blížime k bodu, kde by to mohlo začať! Opakujem… Blížime sa!“ dodáva.

Makroekonóm však zatiaľ nesignalizuje príchod hospodárskeho krachu. Dokonca si myslí, že teraz, keď sa trh nachádza vo svojej záverečnej fáze, akcie a kryptomeny pravdepodobne prudko porastú.

Likvidita

Identifikoval aj hlavného vinníka súčasného stavu. Je ním údajne likvidita. Na jej zvýšenie totiž používajú centrálne banky nekonvenčný nástroj monetárnej politiky – kvantitatívne uvoľňovanie – QE. 

Robia to prostredníctvom nákupu dlhodobých cenných papierov – napríklad štátnych dlhopisov alebo aktív krytých hypotékami – od komerčných bánk alebo iných finančných inštitúcií.

Kvantitatívne uvoľňovanie má na ekonomiku niekoľko priamych a nepriamych dôsledkov. V prvom rade, priamo zvyšuje objem peňažných rezerv komerčných bánk, čo vedie k rastu celkovej likvidity v bankovom systéme. 

Zároveň, nákup dlhopisov centrálnou bankou zvyšuje dopyt po týchto aktívach a tlačí nahor ich ceny. Pretože cena dlhopisu a jeho výnos – úroková sadzba – sú v nepriamom vzťahu, znižujú sa dlhodobé úrokové sadzby na trhu. Tým sa zlacňuje požičiavanie peňazí pre firmy a spotrebiteľov, čo ich má motivovať k investovaniu a spotrebe. 

Nižšie sadzby a zvýšená likvidita obvykle podporujú rast cien finančných aktív, ako sú akcie a nehnuteľnosti, prostredníctvom takzvaného efektu bohatstva, ktorý by mal viesť k väčšej spotrebe. 

Nepriamym dôsledkom QE môže byť aj oslabenie domácej meny, pretože nižšie úrokové sadzby robia aktíva denominované v tejto mene menej atraktívnymi pre zahraničných investorov. 

Toto oslabenie meny potom pomáha domácim exportérom a môže viesť k inflačným tlakom, ktoré sú v deflačnom prostredí žiaduce. Vo svojej podstate má QE fungovať ako most, ktorý presúva peniaze z rezerv komerčných bánk do reálnej ekonomiky, čím sa prekonáva kríza dôvery a oživuje sa úverový trh.

Hoci je kvantitatívne uvoľňovanie navrhnuté ako záchranný alebo stimulačný nástroj, nie je bez rizík a pri nesprávnom načasovaní alebo rozsahu môže mať výrazné negatívne dôsledky a prispieť k vzniku budúcich kríz.

Vznik bublín

Jedným z najväčších rizík je, že masívne prívaly lacnej likvidity nejdú do reálnej ekonomiky vo forme úverov a investícií, ale namiesto toho sa presmerujú na finančné trhy. 

To nafukuje ceny rizikových aktív, ako sú akcie, dlhopisy alebo nehnuteľnosti, do neudržateľných výšin, čím vznikajú aktívne bubliny. 

Keď centrálna banka nakoniec utiahne menovú politiku, alebo sa jednoducho zmení sentiment, prasknutie týchto bublín môže spustiť finančnú krízu a prudkú ekonomickú recesiu.

Hoci sa QE spúšťa v prostredí nízkej inflácie, extrémne dlhé a rozsiahle uvoľňovanie môže viesť k príliš rýchlemu a nekontrolovanému rastu cien. Ak banky začnú masívne úverovať a peniaze zaplavia reálnu ekonomiku, výsledkom je vysoká inflácia, ktorá znižuje kúpnu silu obyvateľstva, znehodnocuje úspory a narušuje ekonomickú stabilitu. 

Ak centrálna banka potom príliš rýchlo zvyšuje úrokové sadzby, aby infláciu skrotila, môže to viesť k tvrdému pristátiu ekonomiky – recesii.

Krach sa blíži

Zeberg investorom poskytuje naliehavé varovanie pred príchodom kolapsu. „Blížime sa k tejto fáze! A zaujímavé je, že pohyb trhu, ktorý sme videli v piatok, môže byť spúšťačom tohto javu,“ uvádza Zeberg na margo poklesu akciového trhu, ktorý zaznamenal prepad pri indexe S&P 500 o takmer tri percentá.

Podľa makroekonóma krach nastane po súčasnej eufórii na trhoch. Pripúšťa totiž možnosť krátkeho, no prudkého rastu rizikových aktív, ktorý nazýva blow-off top – spojeného s javom altseason. 

Najmä v kryptomenách a Bitcoine očakáva dosiahnutie nových extrémnych historických maxím – ATH. Varuje, že tento posledný rastový impulz je iba fatálna ilúzia. 

Zeberg zdôrazňuje, že za týmto vzostupom sa neskrýva žiadna hlboká ekonomická teória ani digitálny kód. Ide vraj o obyčajný špekulatívny nezmysel nafukujúci obrovskú finančnú bublinu.

Makrostratég predpovedá, že bublina, ktorá sa mnohým javí ako sľub nekonečnej prosperity, je v skutočnosti len fatamorgána, ktorá sa rozplynie. 

Kľúčovým signálom blížiaceho sa obratu je masívny bottomingový vzor  – dokončenie tvorby dna – na indexe amerického dolára  – DXY. 

Naznačuje, že v roku 2026 sa pravdepodobne spustí extrémna rally v hodnote amerického dolára. Takýto prudký nárast sily dolára by bol v konečnej fáze prasknutia globálnej bubliny devastujúci pre rizikové aktíva. 

Zebergovo záverečné posolstvo je jasné. Hoci aktuálny trhový optimizmus prevláda, ekonomika sa spomaľuje a investori, najmä tí v kryptomenách, by mali byť mimoriadne opatrní, aby nepremeškali včasný výstup z pozícií.