Dlho prevládal názor, že inteligencia a finančný úspech idú ruka v ruke. Nové poznatky však naznačujú opak. Najmúdrejší ľudia v miestnosti často len s ťažkosťami premieňajú svoje vedomosti na reálne zisky.
Japonsko-turecká youtuberka, vlogerka, polygotka a študentka medicíny Ruri Ohama, sa preslávila predovšetkým vďaka svojmu kanálu zameranému na tipy a rady týkajúce sa učenia, produktivity a osobného rozvoja.
Vo svojom aktuálnom videu tvrdí, že tá istá vysoká inteligencia, ktorú považujeme za výhodu, môže v skutočnosti pôsobiť ako nečakaná brzda.
Sokratove obete
„Uvedomujeme si, čo by sme mali robiť a venujeme čas prieskumu a plánovaniu,“ tvrdí vlogerka. „Avšak, keď príde na samotnú realizáciu, mozog nám nedovolí konať,“ dodáva.
Medzitým ľudia s nižšou kvalifikáciou dosahujú ciele, zarábajú peniaze a jednoducho idú ďalej. To, čo mnohí označujú za prokrastináciu, youtuberka nazýva paralyzujúcim efektom nadmernej analýzy.
Tento jav podľa nej čiastočne vysvetľuje Dunning-Krugerov efekt. Osoby s nízkou kompetenciou majú tendenciu preceňovať svoje schopnosti. Naopak, ľudia s vysokou kompetenciou ich skôr podceňujú.
Vysoká inteligencia so sebou prináša aj vysoké sebauvedomenie. Dotknutí ľudia vnímajú všetky oblasti, v ktorých majú nedostatok vedomostí. Takto sa stávajú obeťou Sokratovho výroku. Ten kedysi povedal, že vie len to, že nič nevie.
Menej inteligentní ľudia tieto medzery často nevnímajú. Aj keby ich videli, ich sebadôvera, hoci niekedy nepodložená, im umožňuje začať. Myslia si, že vedia dosť a jednoducho konajú.
Na druhej strane, inteligentnejší analyzujú všetky možnosti, strategizujú a snažia sa predísť každému možnému problému. To vytvára analytickú paralýzu, kde vlastné myslenie paralyzuje ich činy.
Pasca neustáleho vzdelávania
„Čo robia ľudia, ktorí čelia strachu z neúspechu a analytickej paralýze?“ pýta sa influencerka. „Utekajú do neustáleho vzdelávacieho režimu,“ odpovedá si. Inteligentní ľudia veria, že ak sa naučia viac, nájdu dokonalú cestu.
Očakávajú, že po prečítaní ďalšej knihy alebo absolvovaní online kurzu budú konečne pripravení začať. Vytvára to nikdy nekončiaci cyklus. Čím viac sa učia, tým viac si uvedomujú, koľko toho nevedia. Z toho dôvodu sa posúvajú ďalej od činu.
Ohama hovorí, že problém väčšiny ľudí, ktorí hľadajú finančný úspech, nepredstavuje nedostatok vedomostí. Skutočný problém spočíva v nesúlade medzi konaním a poznaním.
Tento nesúlad pramení z evolučného hľadiska. Naši predkovia, ktorí boli opatrní pred potenciálnymi nebezpečenstvami, prežili. Preniesli nám tak gény, ktoré nás robia opatrnejšími.
Vo finančnom svete však svet neodmeňuje učenie, ale konanie. Ľudia platia za to, čo vybudujeme, čo vytvoríme a čo im ponúkneme. Úspech vo finančnej oblasti si vyžaduje konať inak ako väčšina.
Ak ostatní uviazli v pasci učenia, samotné konanie predstavuje konkurenčnú výhodu. Ohama upozorňuje, že netreba čakať na dokonalosť, ani vedieť všetko. Treba jednoducho konať, zatiaľ čo sa ostatní pripravujú.
Realizácia priemerného plánu predčí nikdy nerealizovaný dokonalý plán. Dokladuje to aj na vlastnej skúsenosti. Aj prvotný úspech youtuberky na sociálnej sieti sa totiž zakladal na akejsi zdravej naivite.
Konala namiesto analyzovania. Teraz, keď má viac skúseností a vie, ako funguje digitálny svet, sa jej opäť aktivuje analytická paralýza. Neustále analyzuje každú stratégiu. Namiesto toho, aby jednoducho zverejnila video a pozrela sa na jeho analytiku.
Prechod od poznania k činu
Skutočný posun v myslení sa deje v momente, keď si človek uvedomí, že kľúčom k úspechu nie je najprv sa naučiť a potom konať, ale učiť sa konaním.
Ohama si myslí, že sa vyhýbanie konaniu sa javí ako produktívne a zároveň bezpečné. Pri učení sa totiž nezlyháva, pretože sa pri ňom nič neskúša. Človek sa cíti produktívny a zároveň sa vyhýba zlyhaniu.
Druhý dôvod predstavuje to, že úspešné príbehy a stratégie sú vnímané ako jediná pravda. Svet však nebýva čiernobiely. Neexistuje len jedna cesta k úspechu.
Youtuberka uvádza, že všetko, čo človek vie, predstavuje iba predpoklad, kým sa to neotestuje v realite. Knihy, kurzy a výskum fungovali pre iných ľudí, v iných scenároch a v iných časových rámcoch.
Tieto informácie môžu dopomôcť k usmerneniu. Jediný spôsob, ako zistiť, čo funguje však je vyskúšať to. Neschopnosť zavedenia vedomostí do praxe ich robí zbytočnými.
Testovanie namiesto plánu
Ohama navrhuje použiť rámec „malých experimentov“, ktorý nevyžaduje stanovenie cieľov. Všetko sa začína pozorovaním. Treba si robiť poznámky o tom, čo nás zaujíma, nad čím neustále premýšľame, ale nerobíme to.
Druhý krok predstavuje vytvorenie hypotézy. Na základe poznámok vytvárame hypotézu, nie fakt.
Tretím krokom je navrhnutie paktu. Ide o záväzok k našej zvedavosti, ktorý je účelný, akčný, kontinuálny a sledovateľný – v angličtine akronym PACT. Po jeho navrhnutí treba experiment vykonať.
Následne treba experiment vyhodnotiť a na základe toho možno navrhnúť ďalší experiment, alebo pokračovať v tom, čo funguje. Influencerka tvrdí, že tento prístup zmenil jej pohľad na ciele. Tieto malé experimenty sa dajú vykonávať bez realizácie významných zmien v živote.
Ohama mieni, že ak budeme brať život ako experiment, zlyhanie neexistuje. Akýkoľvek výsledok predstavuje len spätnú väzbu a odpoveď na položenú otázku. Tento prístup nás prepína na myslenie, kde sa učíme robením, namiesto myslenia, že sa musíme učiť, aby sme uspeli a nikdy nezlyhali.
Ak niečo nefunguje, je to len dátový bod, z ktorého sa možno učiť. Samotným vykonaním postupu sa človek za tri mesiace konania naučí viac, než za tri roky plánovania. Inteligentní ľudia budú aj rýchlejšie iterovať. Uvidia, čo funguje, čo nie, a budú sa zlepšovať priamo z dát. Treba len začať.
