Makro
Sledovanie makro ukazovateľov je dôležité, pretože poskytujú pohľad na celkové zdravie a smerovanie ekonomiky. Tieto údaje pomáhajú pri prijímaní informovanejších rozhodnutí. Jedným z hlavných dôvodov je, že makro ukazovatele, ako napríklad hrubý domáci produkt, miera inflácie, nezamestnanosť alebo úrokové sadzby, priamo ovplyvňujú firemné zisky a tým aj ceny akcií. Silná ekonomika s nízkou nezamestnanosťou a rastúcim HDP môže naznačovať vyššie spotrebiteľské výdavky, čo vedie k lepším výsledkom pre mnohé spoločnosti. Naopak, recesia alebo vysoká inflácia môžu ohroziť ziskovosť firiem. Ďalším dôležitým aspektom je, že centrálne banky a vlády na základe makro ukazovateľov upravujú svoje politiky. Napríklad, ak je inflácia vysoká, centrálna banka môže zvýšiť úrokové sadzby, čo môže spomaliť ekonomiku. Ak investori sledujú tieto ukazovatele, môžu lepšie predvídať takéto kroky a prispôsobiť svoje portfóliá. Nakoniec, makro údaje pomáhajú investorom identifikovať dlhodobé trendy. Sledovanie vývoja v rôznych sektoroch a ekonomikách im umožňuje rozpoznať, ktoré odvetvia majú potenciál rastu a ktoré môžu čeliť problémom. To je kľúčové pre budovanie diverzifikovaného a odolného portfólia.
Hrubý domáci produkt (HDP)
HDP je jedným z najdôležitejších ekonomických ukazovateľov na svete. Predstavuje celkovú hodnotu všetkých tovarov a služieb vyrobených v krajine za určité obdobie, zvyčajne za štvrťrok alebo rok.
O čom vypovedá?
HDP vypovedá o celkovej veľkosti a zdraví ekonomiky. Rastúci HDP naznačuje, že ekonomika sa rozširuje a vytvára viac tovarov a služieb. Klesajúci HDP naznačuje, že ekonomika sa sťahuje, čo môže viesť k recesii.
Kedy a kde sa zverejňuje?
Úrad pre ekonomickú analýzu (BEA – Bureau of Economic Analysis) zverejňuje údaje o HDP štvrťročne, pričom prvé odhady sa zverejňujú približne mesiac po skončení štvrťroka. Revidované odhady sa zverejňujú v nasledujúcich mesiacoch.
Ako ovplyvňuje trhy?
Silný rast HDP signalizuje, že ekonomika expanduje, čo môže viesť k vyššej inflácii. FED často reaguje na rastúcu infláciu zvyšovaním úrokových sadzieb, aby zabrzdil prehrievanie ekonomiky. Vyššie úrokové sadzby zvyšujú náklady na úvery a môžu obmedziť spotrebu a investície.
Silný rast HDP zvyčajne znamená rast dopytu po tovaroch a službách, čo vedie k vyšším príjmom a ziskom firiem. To môže podporiť rast cien akcií, najmä v cyklických sektoroch ako priemysel, spotrebný tovar či finančníctvo. Dobré ekonomické dáta môžu zároveň zvýšiť dôveru investorov a prilákať viac kapitálu na akciový trh. Na druhej strane, ak silný rast HDP vedie k obavám z inflácie, centrálna banka môže zvýšiť úrokové sadzby. Vyššie sadzby znižujú atraktivitu akcií oproti dlhopisom a zvyšujú náklady na financovanie pre firmy. To môže spôsobiť pokles cien akcií, najmä v technologickom a rastovom sektore. Ak trh už očakával silný rast HDP a čísla nie sú prekvapivo dobré, môže dôjsť k „predajným“ reakciám investorov („buy the rumor, sell the news“). Ak investori očakávajú stabilnú menovú politiku, akcie môžu rásť vďaka lepšiemu výhľadu na firemné zisky. Ak však silný rast HDP zvýši pravdepodobnosť rastu úrokových sadzieb, akciový trh môže reagovať poklesom, najmä v citlivejších sektoroch.
Akciový trh
Dlhopisový trh
Cena dlhopisov sa pohybuje opačne ako úrokové sadzby. Ak investori očakávajú zvýšenie úrokových sadzieb v dôsledku silného rastu HDP, výnosy na dlhopisoch rastú, čo znamená pokles ich cien.
Dlhopisy majú fixné kupónové platby. Ak úrokové sadzby na trhu rastú, nové dlhopisy vydané na trhu ponúkajú vyššie výnosy. Investori tak prirodzene uprednostňujú nové dlhopisy s vyšším výnosom, čím klesá dopyt po starších dlhopisoch s nižšími fixnými kupónmi. Aby sa staré dlhopisy stali atraktívnejšími a ponúkali rovnaký výnos ako nové dlhopisy, musia sa predávať za nižšiu cenu. Dlhopisy s dlhšou splatnosťou sú na tieto zmeny citlivejšie.
Devízový trh
Silný rast HDP môže viesť k posilneniu meny, ak sa zvýšia očakávania rastu úrokových sadzieb. Ak sa ekonomika rýchlo rozvíja, centrálna banka môže zareagovať zvyšovaním úrokových sadzieb na kontrolu inflácie. Vyššie úrokové sadzby lákajú zahraničných investorov, ktorí vymieňajú svoju menu za domácu, čím zvyšujú jej dopyt a hodnotu. Silný hospodársky rast znamená lepšie investičné príležitosti. Prilákanie zahraničných investícií zvyšuje dopyt po mene, čo tlačí jej kurz nahor. Ak rast HDP zlepší obchodnú bilanciu, teda vedie k vyššej konkurencieschopnosti exportu (napr. vďaka vyššej produktivite), dopyt po domácej mene môže rásť, čo posilňuje jej hodnotu. Rast HDP však môže paradoxne viesť aj k oslabeniu meny. Silný rast ekonomiky často zvyšuje dopyt po zahraničnom tovare, čím dochádza k nárastu importu a vyšší dopyt po cudzích menách môže oslabiť domácu menu. Stať sa môže aj to, že aj napriek rastu HDP FED nezvýši úrokové sadzby. Vtedy investori môžu uprednostniť meny krajín s vyššími sadzbami, čo znižuje dopyt po domácej mene. Reálna hodnota meny môže klesnúť aj v prípade, ak ekonomika rastie príliš rýchlo a inflácia sa zrýchľuje, čím sa znižuje kúpna sila meny.
Komoditný trh
Rast HDP spravidla vedie k zvýšeniu dopytu po komoditách, čo môže viesť k rastu ich cien. Silný hospodársky rast znamená vyššiu spotrebu surovín, čo zvyšuje dopyt a ceny komodít. Priemyselné komodity, ako meď, železná ruda, hliník a oceľ zdražujú, pretože rast výroby a infraštruktúrnych projektov zvyšuje ich spotrebu. Energetické komodity, ako ropa a zemný plyn sú drahšie, keďže vyššia výroba a doprava zvyšujú dopyt po energiách. Vyšší príjem obyvateľstva môže zvýšiť aj spotrebu potravín, čím rastú ceny poľnohospodárskych komodít, ako obilia, mäsa a iných surovín. Menej častým scenárom je, keď v dôsledku rastu HDP dochádza k poklesu cien komodít. Ak rast HDP vedie k vyšším úrokovým sadzbám, silnejšia mena môže tlmiť ceny komodít v iných menách. Ak ekonomický rast podporuje technologický pokrok, môže sa znížiť dopyt po niektorých komoditách (napr. prechod na obnoviteľné zdroje môže stlačiť ceny ropy).
Inflácia
Inflácia je ekonomický jav, ktorý charakterizuje dlhotrvajúci nárast cien, alebo zodpovedajúce zníženie kúpnej sily peňazí v čase. Inflácia určitým spôsobom zasiahne všetky sféry ekonomiky. Ak si vložíte peniaze do banky a úrok je nižší ako miera inflácie, dostanete späť menej finančných prostriedkov.
Aké ukazovatele ju sledujú?
Najvýznamnejšie ukazovatele, ktoré poskytujú čiastkové informácie o inflácii sú index spotrebiteľských cien (CPI), index cien osobných výdavkov (PCE) a index cien výrobcov (PPI).
CPI
Index spotrebiteľských cien (CPI – Consumer Price Index) je kľúčovým ekonomickým ukazovateľom, ktorý meria zmeny v cenách spotrebného koša tovarov a služieb. Poskytuje cenné informácie o inflácii a deflácii, ktoré majú významný vplyv na ekonomiku a finančné trhy. Index poskytuje informácie o tom, ako sa mení cenová hladina spotrebného koša, ktorý zahŕňa širokú škálu tovarov a služieb, ako sú potraviny, bývanie, doprava, zdravotná starostlivosť a ďalšie. Zvyšovanie CPI naznačuje infláciu, zatiaľ čo jeho pokles signalizuje defláciu. CPI sa zvyčajne zverejňuje mesačne. Zverejnenie realizuje Úrad pre štatistiku práce (Bureau of Labor Statistics) približne v polovici každého mesiaca (spravidla v stredu).
PCE
Index cien osobných výdavkov (PCE – Personal Consumption Expenditures) je indikátorom cenovej spotreby, ktorý meria zmeny cien tovarov a služieb spotrebovaných domácnosťami. V Spojených štátoch je tento index obzvlášť dôležitý, pretože Federálny rezervný systém (FED) ho uprednostňuje ako meradlo inflácie. PCE index meria zmeny v cenách tovarov a služieb, ktoré spotrebúvajú domácnosti. Na rozdiel od indexu spotrebiteľských cien (CPI), ktorý používa fixný spotrebný kôš, PCE index sa prispôsobuje zmenám v spotrebiteľskom správaní. To znamená, že ak spotrebitelia začnú kupovať lacnejšie alternatívy tovarov alebo služieb, PCE index to zohľadní. PCE index sa zvyčajne zverejňuje mesačne. V Spojených štátoch ho zverejňuje Úrad pre ekonomickú analýzu (Bureau of Economic Analysis) koncom mesiaca (spravidla v piatok).
PPI
Index cien výrobcov (PPI – Producer Price Index) je predstihovým ukazovateľom inflácie. Meria zmeny cien, ktoré dostávajú domáci výrobcovia za svoju produkciu. Na rozdiel od indexu spotrebiteľských cien (CPI), ktorý meria ceny platené spotrebiteľmi, PPI sleduje ceny na úrovni výrobcov. To z neho robí dôležitý predstihový ukazovateľ, keďže zmeny cien výrobcov sa zvyčajne prenášajú na spotrebiteľov. PPI signalizuje inflačné tlaky v ekonomike. Rastúce PPI naznačuje, že výrobcovia platia viac za vstupy, čo môže viesť k vyšším cenám pre spotrebiteľov. PPI poskytuje aj informácie o nákladoch na výrobu v rôznych odvetviach. Jeho zmeny môžu ovplyvniť ziskovosť podnikov a ich investičné rozhodnutia. Signalizovať môže aj zmeny v ekonomickej aktivite. Rastúce PPI môže naznačovať silný dopyt a rastúcu produkciu. PPI sa zverejňuje mesačne, pričom zverejnenie je realizované okolo 11. dňa každého mesiaca Úradom pre štatistiku práce (Bureau of Labor Statistics). Dáta sú za predchádzajúci mesiac.
Ako ovplyvňuje trhy?
Inflácia má výrazný dopad na jednotlivé trhy.
Akciový trh
Vyššia inflácia môže viesť k zvýšeniu úrokových sadzieb, čo môže mať negatívny vplyv na akciové trhy (keďže môže viesť k zvýšeniu nákladov pre spoločnosti, čo môže znížiť ich ziskovosť a viesť k poklesu cien akcií).
Dlhopisový trh
Vyššia inflácia môže viesť k zvýšeniu úrokových sadzieb, čo môže mať pozitívny vplyv na výnosy dlhopisov a tým pádom negatívny vplyv na ich ceny.
Devízový trh
Vyššia inflácia môže viesť k oslabeniu meny, pretože znižuje jej kúpnu silu.
Komoditný trh
Niektoré komodity, ako napríklad zlato, sa považujú za ochranu proti inflácii a ich ceny môžu v obdobiach vysokej inflácie rásť.
Trh práce
Trh práce je teoretický trh, na ktorom sa obchoduje s výrobným faktorom práca. Pôsobia na neho rovnaké zákonitosti ako na iných trhoch. Dopyt po práci určujú firmy, podniky a iní výrobcovia. Závisí od ostatných výrobných faktorov, najmä od veľkosti kapitálu a použitej technológie. Údaje z trhu práce sú veľmi dôležité pre investičné rozhodnutia.
Aké ukazovatele ho definujú?
Údaje o trhu práce sú definované mierou nezamestnanosti (UR), zmenou dát zamestnanosti mimo poľnohospodárstva (NFP) a indexami nákupných manažérov (PMI).
UR
Miera nezamestnanosti (UR – Unemployment Rate) je kľúčový ekonomický ukazovateľ, ktorý vypovedá o stave trhu práce a celkovej ekonomickej kondícii krajiny. Miera nezamestnanosti udáva percentuálny podiel nezamestnaných osôb na celkovej pracovnej sile. Údaje nezahŕňajú osoby v dôchodkovom veku a osoby do 18 rokov. Vysoká miera signalizuje slabý trh práce a ekonomické problémy, zatiaľ čo nízka miera naznačuje silný trh práce a ekonomický rast. Miera nezamestnanosti je aj jedným z hlavných indikátorov ekonomickej kondície krajiny. Vysoká nezamestnanosť môže viesť k zníženiu spotrebiteľských výdavkov, poklesu HDP a sociálnym problémom. Nezamestnanosť má významné sociálne dopady, ako sú chudoba, sociálna izolácia a psychické problémy. V Spojených štátoch sú hlavným zdrojom údajov o miere nezamestnanosti Ministerstvo práce USA (U.S. Department of Labor), konkrétne Úrad pre štatistiku práce (Bureau of Labor Statistics – BLS). Údaje o miere nezamestnanosti sa zverejňujú mesačne, zvyčajne prvý piatok v mesiaci, a to s oneskorením približne jedného mesiaca.
NFP
Zmena dát zamestnanosti (NFP – Non-Farm Payrolls) predstavuje mesačnú správu o zmene počtu pracovných miest v USA mimo poľnohospodárskeho sektora. Investorom poskytuje cenné informácie o stave amerického trhu práce a celkovej ekonomickej kondícii. Dáta ukazujú, koľko nových pracovných miest bolo vytvorených alebo zrušených v danom mesiaci. Do údajov nie sú započítané pracovné miesta v poľnohospodárskom sektore. Dáta informujú o percentuálnom podiele nezamestnaných z celkovej pracovnej sily a poskytujú informácie o raste alebo poklese miezd, čo má vplyv na infláciu. To umožňuje investorom lepšie pochopiť dlhodobé trendy na trhu práce. NFP dáta zverejňuje americký Úrad pre štatistiku práce (Bureau of Labor Statistics) každý prvý piatok v mesiaci. Zverejnenie prebieha o 8:30 východného času (ET), čo je 14:30 stredoeurópskeho času (CET).
PMI
Indexy nákupných manažérov (PMI – Purchasing Managers‘ Index) sú barometrom ekonomického zdravia. Poskytujú investorom cenné informácie o súčasnom stave a budúcom vývoji ekonomiky. Tieto indexy sú založené na mesačných prieskumoch medzi nákupnými manažérmi v podnikoch a zahŕňajú údaje o výrobe, nových objednávkach, zamestnanosti, dodávateľských lehotách a zásobách. PMI poskytujú prehľad o tom, či sa ekonomická aktivita v danom sektore (výroba, služby) rozširuje alebo zmenšuje. Nákupní manažéri majú často prístup k informáciám o budúcich objednávkach a plánoch, čo umožňuje predvídať ekonomické trendy. PMI údaje môžu signalizovať rastúce alebo klesajúce inflačné tlaky prostredníctvom údajov o cenách vstupov a výstupov. Indexy poskytujú informácie o zmenách v zamestnanosti, čo je dôležitý ukazovateľ pre investorov. PMI sa zverejňujú mesačne, zvyčajne v prvých dňoch nasledujúceho mesiaca. Zverejňujú ich rôzne organizácie, napríklad ISM (Institute for Supply Management) pre USA alebo S&P Global pre Európu.
Akciový trh
Silný trh práce môže viesť k zvýšeniu spotrebiteľských výdavkov, čo prospieva ziskom spoločností. Vyššie zisky zvyčajne vedú k vyšším cenám akcií.
Dlhopisový trh
Pozitívne údaje o trhu práce môžu viesť k optimizmu a zníženiu dopytu po bezpečných aktívach, ako sú dlhopisy, ceny dlhopisov v takom prípade klesajú. Naopak, negatívne údaje môžu viesť k pesimizmu a zvýšeniu dopytu po dlhopisoch a zvýšeniu ich cien.
Devízový trh
Údaje o trhu práce ovplyvňujú hodnotu amerického dolára. Silné dáta zvyčajne posilňujú dolár, zatiaľ čo slabé dáta ho oslabujú.
Komoditný trh
Dáta o zamestnanosti môžu ovplyvniť ceny komodít, ako je zlato, priemyselné kovy a ropa.
Úrokové sadzby
Úrokové sadzby sú jedným z najdôležitejších ekonomických ukazovateľov, ktorý výrazne ovplyvňuje finančné trhy a investičné rozhodnutia. Ich zmeny majú priamy vplyv na náklady na pôžičky, výnosy z investícií a celkovú ekonomickú aktivitu. Rozhodnutia týkajúce sa úrokových sadzieb a monetárnej (menovej, peňažnej) politiky sú pozorne sledované investormi, ekonómami a politikmi. Prostredníctvom monetárnej politiky vláda resp. centrálna banka alebo iné inštitúcie regulujú množstvo peňazí v obehu alebo úrokovú mieru. Úrokové sadzby určujú výšku nákladov na pôžičky pre podniky a spotrebiteľov. Vyššie sadzby zvyšujú náklady na úvery, čo môže spomaliť ekonomický rast. Centrálna banka používa úrokové sadzby na kontrolu inflácie. Zvyšovanie sadzieb môže spomaliť infláciu znížením dopytu. Vyššie sadzby môžu zároveň znížiť atraktivitu rizikových investícií ako sú akcie a zvýšiť atraktivitu bezpečnejších investícií ako sú dlhopisy. Údaje o úrokových sadzbách zverejňuje Federálny výbor pre voľný trh (FOMC – Federal Open Market Committee), čo je orgán Federálneho rezervného systému (FED). FOMC zasadá 8 – 10-krát ročne. Po každom zasadnutí sa zverejňuje vyhlásenie, ktoré obsahuje rozhodnutie o úrokových sadzbách a hodnotenie ekonomickej situácie. Zápisnice zo zasadnutia sa zverejňujú s oneskorením niekoľkých týždňov. Kalendár sa nachádza na stránkach FED-u, Zverejnenie prebieha o 14:00 východného času (ET), čo je 20:00 stredoeurópskeho času (CET). O hodinu neskôr prebieha vystúpenie guvernéra FED-u. Zverejňovanie projekcií sa vykonáva kvartálne.
Akciový trh
Zvýšenie úrokových sadzieb môže viesť k poklesu cien akcií, zatiaľ čo zníženie sadzieb môže mať opačný efekt. Rozhodnutia FOMC môžu spôsobiť výrazné pohyby na akciových trhoch.
Dlhopisový trh
FOMC ovplyvňuje výnosy dlhopisov. Zvýšenie úrokových sadzieb zvyčajne vedie k rastu výnosov dlhopisov, zatiaľ čo zníženie sadzieb má opačný efekt.
Devízový trh
Zverejnenia FOMC ovplyvňujú hodnotu amerického dolára. Zvýšenie úrokových sadzieb zvyčajne posilňuje dolár, zatiaľ čo zníženie sadzieb ho oslabuje.
Komoditný trh
Zverejnenia FOMC môžu ovplyvniť ceny komodít, ako je zlato alebo ropa.
