Finančné vzdelávanie mládeže sa v súčasnosti často redukuje na teoretické poučky, hoci kľúč k skutočnej gramotnosti spočíva predovšetkým v praktickej skúsenosti s riadením vlastných zdrojov.
Vreckové sa v tomto smere vníma ako základný nástroj, no jeho efektivita je v odbornej verejnosti predmetom častých diskusií. Kritický pohľad naznačuje, že samotné poskytovanie peňazí bez jasne definovaných cieľov a dôslednej komunikácie zo strany rodičov nemusí automaticky viesť k želanej zodpovednosti.
Naopak, ak sa s financiami narába nekoncepčne, dieťa si môže osvojiť skôr návyky spojené s impulzívnym míňaním než so strategickým plánovaním budúcich výdavkov.
Dôležitým faktorom úspechu nie je len samotná výška sumy, ale predovšetkým predvídateľnosť a forma, akou rodina tento proces manažuje.
Práve absencia metodiky a neujasnené očakávania v rodinách bývajú najčastejšou prekážkou pri budovaní zdravého vzťahu k peniazom už v školskom veku.
Aktuálny pohľad na to, ako tento proces prebieha v slovenskom prostredí a s akými najväčšími nedostatkami sa potýka, prinášajú dáta z akademického a investičného sektora.
Prečítajte si aj
Dáta namiesto predpokladov
Výsledky prieskumu realizovaného v rámci Ekonomickej olympiády inštitútom INESS a platformou Finax naznačujú, že väčšina starších žiakov základných škôl disponuje vlastnými finančnými prostriedkami.
Hoci vreckové dostáva viac ako 80 percent opýtaných, zásadným nedostatkom je chýbajúci systém. Polovica detí totiž nedostáva peniaze v pravidelných intervaloch, čo im sťažuje osvojenie si základných princípov hospodárenia a prácu s vopred určeným rozpočtom.
Linda Gáliková, Head of PR spoločnosti Finax v tejto súvislosti vysvetľuje: „Z pohľadu finančného správania je pravidelné vreckové pre dieťa ekvivalentom výplaty v dospelosti. Práve opakujúci sa a predvídateľný príjem vytvára rámec, v ktorom sa učí alokovať zdroje medzi spotrebu a úspory. Ak tento mechanizmus chýba, absentuje aj základný tréning finančného rozhodovania, ktorý je kľúčový pre budúce hospodárenie s vlastnými príjmami.“
Nepravidelnosť príjmov sa odráža aj v slabej disciplíne pri sporení. Len približne štvrtina žiakov si odkladá peniaze systematicky, zatiaľ čo väčšina tak robí len príležitostne, najčastejšie po získaní finančných darov k sviatkom.
A čo výška?
Z hľadiska objemu prostriedkov takmer polovica detí narába so sumou od 11 do 50 eur mesačne. Druhou najpočetnejšou skupinou sú deti, ktoré dostávajú sumu do 10 eur.
Vyššie sumy sú v tejto vekovej kategórii skôr výnimkou – vreckové od 50 do 100 eur uviedlo len 7 percent opýtaných a sumu nad 100 eur nedostávajú ani 2 percentá žiakov. Prieskum zároveň potvrdil dominanciu hotovosti, ktorú preferuje väčšina školákov.
Digitálne formy platenia prostredníctvom mobilov či hodiniek zostávajú v tejto vekovej kategórii skôr okrajovou záležitosťou. Podľa odborníkov je však používanie fyzických peňazí u mladších žiakov prínosné, pretože im pomáha vizuálne vnímať ubúdanie zdrojov a lepšie chápať hodnotu meny.
Dáta boli zozbierané v novembri 2025 na reprezentatívnej vzorke viac ako 8-tisíc žiakov siedmeho až deviateho ročníka. Ukazuje sa, že zavedenie pravidelného finančného príspevku v domácom prostredí je jedným z najúčinnejších spôsobov, ako pripraviť mladú generáciu na zodpovedné rozhodovanie v dospelosti.
